že nemajú ubytovanie. Stalo sa tak pri zápise. Nik to nebral vážne, ani samotní študenti. Problematika internátov má viac rovín. Voľakedajší parlament ako zriaďovateľ TU jej nedal do vienka internáty. Teraz to je už jej existenčným problémom. (Na rozdiel od novej "Univerzity Cyrila a Metoda", ktorá dostala od súčasnej vládnej garnitúry celý komplex budov deň pred jej schválením parlamentom.) Je to otázka politická a tu vedenie TU ťažko niečo urobí. Iba ak by sa obetovali niektorí pedagógovia, niektoré študijné odbory a možno jedna fakulta ako pokánie pre vládnu moc. Študenti boli doposiaľ príliš apatickí, nezaujímajúci sa o celospoločenské dianie, hoci s tým súvisí aj prozaická otázka bývania. Paradoxom je, že študujú na vysokej škole univerzitného typu. Ale to je problém slovenského školstva ako takého. Druhá vec je zabratie týchto internátov novou univerzitou a firmami. Argument pána kvestora, že medzi ďalšie dôvody patrí aj "nepríslušné" (v čom?) správanie sa študentov, je zavádzajúci. Asi nikdy nebol v internátoch napr. v Bratislave. Nemal by sa tak detinsky vyhovárať. A čo sa týka drog, tak to je už prisilné. Ako bývalý člen internátnej rady viem, čo má pán kvestor na mysli. Žiadne drogy na internáte neboli. Problém bol iný a kvestor prijal tézu "drogy", pretože v tom čase on bol prvá a posledná inštancia na univerzite, hoci ako kvestor nie je akademickým funkcionárom. Tretí problém je, že nik z akademických funcionárov (ako to je na iných VŠ) sa otázkou internátov nechce zaoberať, pretože je to pálčivá záležitosť. Zo zákona nie je nárok na internáty. Je vec študentov, aký účinný tlak vytvoria na vládnu garnitúru. Nedá mi to neporovnávať s Českou republikou. Tam by si študenti nenechali so sebou takto zametať.

Autor: IVAN JÁNYI, Modra