"Bolo ťažké nájsť vo výtvarnom umení niečo dostatočne opovrhnutiahodného, čo by si nikto nezavesil na stenu. A pritom si tam ľudia vešali naozaj kadečo. Jediné, čo všetci nenávideli, bolo komerčné umenie," vysvetlil Newyorčan Roy Lichtenstein v roku 1963 svoje zaľúbenie v pop-arte. Výtvarník, ktorý spolu s Andy Warholom a Robertom Rauschenbergom spoluzakladal populárne umenie (humorná skratka pop-art vznikla na základe označenia kritikov umenia) v Spojených štátoch, bude provokovať zmysly "bežných" divákov už len cez svoje "majsterštyky". Vo veku 73 rokov dlhodobo chorý Roy Lichtenstein podľahol v pondelok večer zápalu pľúc v nemocnici New York University Medical Center...
Keď roku 1960 vystavil A. Warhol svoj comicsový seriál Dick Tracy, nebol to len takmer revolučný bod obratu v umení - udalosť, ktorá na obidvoch stranách Atlantiku rozpútala mohutnú neofiguratívnu vlnu s istou dávkou infantilizmu v maliarstve, ale trvalo poznačila aj jeho súputníka R. Lichtensteina. Avšak jeho zmysel pre moderný veľkomestský folklór sa od Warholovho postupne odchýlil. Pop-art síce proklamoval revoltu voči abstraktnému expresionizmu, no Lichtenstein z neho nezabudol s miernou príchuťou sarkazmu občas zacitovať. Agresívne obrysy nastupujúcej konzumnej spoločnosti preniesol R. Lichtenstein na svoje fotorytiny do podoby vyzväčšovaných comicsových seriálov s charakteristickými "obláčikmi". Typický predstaviteľ pop-artu bol však zaujatý skôr jazykom a formou než námetom. Jeho satirické comicsové postavy nereprodukujú život, ale predstavujú určitú organizáciu plochy zachycujúcu konvenčné hranice, v ktorých je život uväznený. Dôležité boli konvencie zobrazenia, než zobrazená vec. A od konvencie zobrazenia bol už len krôčik k analýze konvencií všetkého druhu - vrátane jazyka a vzťahu medzi slovami a predmetným svetom (konceptualizmus). Na svoje obrazy založené na comicsových seriáloch nadviazal v 80. rokoch sériou nazvanou Brushstrokes (Ťahy štetcom), v ktorej si "uťahoval" z tvrdenia abstraktných expresionistov, že ich práce sú úplne spontánne. Táto myšlienka umelca fascinovala natoľko, že ju rozvinul do série plastík, v ktorých sa ťahy štetcom stávajú bizarnými trojrozmernými objektami. Jeden z takýchto objektov bol vystavený aj na tohtoročnom 47. Bienále v Benátkach, kde ho kurátor G. Celant zaradil do kolekcie s názvom Budúcnosť, prítomnosť a minulosť do kontaktu s takými menami ako E. Vedova, G. Richter, C. Oldenburg, M. Merz, T. Cragg, či E. Cucchi. Bola to azda posledná expozícia Roya Lichtensteina počas jeho života. Na retrospektívach putujúcich po prestížnych výstavných sieňach celého sveta, na ktorých sa od tohto momentu v podstate začalo pracovať, sa bude zúčastňovať už len ako ironický pozorovateľ z večnosti...
FOTO: - Roy Lichtenstein v Guggenheimovom múzeu v New Yorku roku 1993.
- Obraz s názvom "Ach, Jeff, tiež ťa milujem, ale..." z roku 1964 patri medzi najznámejšie diela R. Lichtensteina.
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
