, prostitútkach a ďalších symptómoch našej súčasnosti viac-menej spontánne, festivaloví hostia a väčšia časť kritiky boli k inscenačnému tvaru viac než vlažní. Je až prekvapujúce, že predstavenie, ktoré rozoberá tak dynamické témy, plné hudby, klipov, svetelných a zvukových efektov, bolo takou kolosálnou nudou, ktorá na niektorých divákov pôsobila ako spoľahlivá uspávanka. Inak zaujímavý Čičvákov text, ktorý sa mimochodom dočkal uvedenia aj v anglickom Chichestri, zjavne doplatil na nekoncepčnú réžiu a rozpačité herecké výkony viacerých protagonistov.
Večer v ten istý deň patril českým hosťom, pražskému Divadlu Na zábradlí. Jeho režisér Petr Lébl patrí k najpozoruhodnejším a najkontroverznejším osobnostiam českého divadla, takže sála bábkového divadla, kde sa jeho Ivanov hral, doslova praskala vo švíkoch a zaplnené boli aj uličky po stranách sály. Ako to však u Lébla chodí, po prestávke sem-tam zostalo aj voľné sedadlo. Publikum, ktoré vydržalo takmer štvorhodinové predstavenie, sa prudko polarizovalo. Časť na znak obdivu vstala, časť režisérovu koncepciu odmietala. Režisér, o ktorého inscenáciách svetovej, ruskej i domácej klasiky, svojráznom videní a prekvapujúcich výkladoch vypichujúcich z textov úplne nové roviny, sa toľko diskutuje, má rovnako ako tvorbu zaujímavé aj vystupovanie. Tváriac sa ako malý chlapček, s rozpačitým úsmevom prijíma slová chvály, skromnosťou akoby permanentne spochybňoval svoju prácu ("Prečo som inscenoval Ivanova? Lebo mi ho priniesol Suchařípa", "Prečo je scéna pripomínajúca kajutu rovná? Lebo šikmý bok som nevedel nakresliť") a hral sa tak s kritickou obcou bádajúcou nad fenoménom Petra Lébla. (Tento vyše tridsaťročný autor sa už dočkal súborného diela o sebe!) Hrajúci sa Lébl však odmieta vysvetľovať. Ako on si uzurpuje právo na absolútnu voľnosť, dopraje ju aj divákom. ("Každý si to môže domyslieť podľa svojho!") Na Léblovi je fascinujúca ešte jedna vec. Oddanosť jeho hercov. Mnohí s nim tiahnu káru odvtedy, čo začal pracovať v Divadle Na zábradlí. "A myslíte si, že by sme to robili, keby nás to nezaujímalo? Mňa spolupráca stále teší rovnako," priznala Zdena Hadrbolcová. A Leoš Suchařípa súhlasne zabručal.
Autor: BARBORA DVOŘÁKOVÁ, Nitra
