Prečo podľa vás vznikla taká katastrofálna situácia na Železniciach SR?

"Železnice Slovenskej republiky sa z hľadiska svojich rozvojových zámerov museli spoliehať na vlastné zdroje, respektíve na krátkodobé úvery. Otázka riešenia zdrojov krátkodobými úvermi sa však neosvedčila, pretože úrokové miery boli vysoké. Teraz je čas, keď treba krátkodobé úvery splácať. Deje sa to na úkor vlastných prevádzkových prostriedkov, čiže ŽSR zabezpečujú mzdy, ale nezabezpečujú odvodovú povinnosť. Situácia je veľmi stiesnená. Odzrkadľuje sa to na hospodárskom výsledku ŽSR za prvých sedem mesiacov tohto roka. Strata bola plánovaná na 1,1 miliardy, v skutočnosti je 2,9 miliardy."

Existuje rýchle a primerané riešenie tohto stavu?

"Snahou ministerstva a železníc je riešenie dlhodobým úverom, ktorým by sa situácia stabilizovala. Do roku 2005 by sa malo investovať len do koridorov s tým, že by investície priniesli zvýšenie priepustnosti traťových úsekov a zvýšenie výkonov, z čoho vyplývajú zvýšené objemy prepravy."

Hovorili ste, že ŽSR si neplnia odvodovú povinnosť. Akú výšku dosahujú dlhy voči poisťovniam?

"Neplatenie záväzku zo sociálneho zabezpečenia dosiahlo za prvých sedem mesiacov tohto roka 1,1 miliardy korún. Dominantnou úlohou na úrovni vedenia ŽSR je, aby sa tento záväzok v každom prípade urovnal."

Aká je celková zadlženosť ŽSR?

"Suma sa pohybuje podľa urovnávania záväzkov, ale v súčasnosti je celková výška 8,8 miliardy, pričom úverová zaťaženosť vzrástla za sedem mesiacov roka 1997 o 3,7 miliardy korún. Na železnici je tiež mnoho zliav - žiacke, robotnícke. Je povinnosťou štátu vyrovnávať stratu zo zabezpečovania sociálnych zliav. Rozdiel strát z poskytovania zliav v porovnaní s čiastkou prideľovanou železniciam zo štátneho rozpočtu sa vytvoril už v minulých rokoch a v súčasnosti je štát v podstate dlžný železniciam vyše 4 miliardy. Rozdiel sa bude zrejme v budúcich rokoch neustále zväčšovať."

Prejavia sa kontrolnou skupinou objavené škody v cenách, prípadne službách a úrovni cestovania?

"Tarify osobnej prepravy neboli upravované od 1. júla 1995. Jednoznačne sa zaoberáme myšlienkou, aby bola cena za prepravu zobjektívnená. Treba si uvedomiť, že tarifa osobnej prepravy má vysoký sociálny charakter v tom, že jej výška v porovnaní s medzinárodnými tarifami je podhodnotená. V dlhodobom časovom horizonte sa chceme dostať do európskych štandardov. Navyše za dva roky došlo k inflácii, k zvýšeniu cien energií, čiže ak sa cena cestovného zvýši, nepôjde iba o zahladzovanie škôd. Predpokladám, že najskôr pristúpime k zvýšeniu 1. januára 1998."

V prípade, že sa budeme približovať k európskym cenám, budú aj služby a pohodlie cestovania európske?

"Približovanie sa k európskym cenám je dlhodobý trend. Možno desať rokov. Osobne si však myslím, že ceny by mali byť upravované aspoň o inflačný medziročný prírastok."

Výrazné zľavy v nákladnej preprave majú aj súkromné firmy, napríklad VSŽ. Prečo ich majú?

"Snahou bývalého manažmentu bolo zrejme zvyšovať objem prepráv tým, že poskytnú zľavy a ponúknu optimálne ceny. Ale je v tom mnoho subjektívneho, lebo v bývalom vedení bolo silné zastúpenie rozhodujúcich prepravcov, ktorí viac uprednostňovali záujmy týchto firiem ako záujmy ŽSR."

Viete, aké straty sa spôsobili poskytovaním zliav v nákladnej preprave?

"Nedajú sa presne špecifikovať straty, pretože bývalé vedenie ŽSR mohlo zľavy zdôvodňovať ako objektívnu nutnosť, ak sa chceli na prepravnom trhu presadiť. Na druhej strane sa javí, že s cenou až tak dolu ísť nemuseli, pretože rozhodujúci prepravcovia sú aj tak odkázaní na železnicu."

Budú mať firmy zľavy aj naďalej?

"Vykonali sme analýzu poskytnutých zliav a v súčasnosti rokujeme s vybranými prepravcami. Prehodnocujeme jednotlivé zmluvy, no zmluvy boli uzavreté na rok 1997, čiže nie je možné ich radikálne vypovedať. Jednoznačná je však snaha tvrdo prehodnotiť zmluvy, zreálniť a zobjektívniť ceny, pretože veľa zmlúv bolo veľmi nevýhodných. Napriek tomu sa dá zdôrazniť, že na základe opatrení nového vedenia vzrástli tržby hneď v júli na 1,4 miliardy, čo je oproti júnu o 400 miliónov viac a v priemere za prvý polrok o 500 miliónov viac."