V Ivanovovi, s ktorým na Divadelnú Nitru pricestovalo pražské Divadlo Na zábradlí, vzbudzovala veľké divácke sympatie čerstvá osemdesiatnička Valerie Kaplanová. Obdivuhodne svieža česká herečka je televíznym konzumentom viac známa ako Bába Tutovka či škriekajúca babka v Troškovej "horortrilógii" o slnku, sene, facke či erotike. Valerie Kaplanová je však v prvom rade divadelná umelkyňa, skoro štyri desaťročia verná pardubickému Východočeskému divadlu. Hrá tu dodnes a vraj hodlá vydržať aspoň do deväťdesiatky. Okrem toho neustále nakrúca, momentálne rozprávku Kúzelné zrkadlo a oslovili ju aj z televízie. Ako sa dostala do Divadla Na zábradlí? "Pred piatimi rokmi zrazu u mňa niekto večer zvoní. Prišiel pán režisér Petr Lébl s dramaturgičkou a veľmi nesmelo ma oslovili, či by som si nechcela zahrať v Našich furiantoch babu dedka Dubského. Povedala som mu, že som sklerózna babica, ak je tam mnoho textu, asi to už nezvládnem. Nakoniec som v nich vystupovala štyri a pol roka." Režisér nebol pani Kaplanovej neznámy. Keď "prevzal" Divadlo Na zábradlí, pokiaľ mala čas, chodila na každú jeho premiéru. Prečo vlastne oslovil práve ju, po tom nepátrala, ale vraj sa ho spýta. Prečo sa mu upísala ona? "Petr Lébl, to je úžasná hlava. Keď si prečítate Ivanova, zistíte, že tam má Čechov mnoho nezrovnalostí. A on na všetky prišiel. Niežeby niečo prepisoval, to pánbohchráň, ale všetko akosi skĺbil. Išiel do hĺbky. A takto tu pracuje nielen on, ale všetci herci, ktorí sú Na zábradlí. Poviem vám, že som tu šťastná ako blcha. A viete prečo? Lebo herci tu myslia. A to je ohromné." Ako pani Kaplanová zvláda predstavenia a dokonca štrapácie zájazdov? "To je cvik, som päťdesiattri rokov pri divadle, ono to telo je už dáko vycvičené. Uvidíme, či to vydrží do tej deväťdesiatky."