Solídni maratónci sa na Slovensku nerodia každý deň a aj preto by sa mala ich rastu venovať zvýšená starostlivosť. Petrovi Pipovi olympijský rok nevyšiel. V Hamburgu zaostal za limitom 22 sekúnd a do Atlanty sa nedostal. Pred rokom 1998 sa mu otvára ďalšia motivácia - majstrovstvá Európy v Budapešti. "Limit 2:14 možno zabehnúť, vzhľadom na blízkosť Budapešti ho však považujem za dosť tvrdý. Kam inde ako k susedom by sa mohlo pobrať aj viacero slovenských vytrvalcov?" Vývin 33-ročného Petra Pipu ohraničujú financie. "Dúfam, že si ma atletický zväz po košickom svetovom šampionáte v polmaratóne všimne. V našom družstve som v Košiciach skončil ako druhý najlepší za Štefkom, ale pred Vankom, a to som formu väčšmi vylaďoval na maratón." Ostrý štart na budúci rok plánuje P. Pipa, ktorý za svojho trénera uvádza Romana Paroleka, na dvoch polmaratónoch, asi v Nemecku a u nás v Bratislave. Potom by mala jeho forma naplno vyznieť v máji na Pražskom maratóne, kde sa pokúsi splniť limit na Budapešť. Podľa doterajšieho osobného rekordu 2:14:50 sa musí zrýchliť takmer o minútu. "Vo februári by som rád trénoval niekde v teple, dúfam, že sa mi to podarí. Len v Tatranských Zruboch by som sa na splnenie limitu pripravil len ťažko."

Autor: Marcela Gregorová