dieľal, tentoraz v medzinárodnom producentskom obsadení. Koprodukčnú česko-nemeckú rozprávku Jazerná kráľovná nakrúcal v lete režisér Václav Vorlíček - majster tohto žánru a autor obľúbených diel ako Tři oříšky pro Popelku, Princ a Večernice, či z posledného obdobia Kouzelný měšec a Pták Ohnivák (práve pri týchto dvoch snímkach sa takisto osvedčila koprodukcia spoločností In Film Praha, TV Nova a nemeckého Art Oka). Výpravnú a trikovo náročnú rozprávku Biermann v rozhovore pre SME označil za "prelomovú". "Je v nej použitých štyri a pol minúty počítačových trikov, čo je len o dve minúty menej ako mal prvý Jurský park," povedal. Romantická rozprávka "o nadvodnej a podvodnej ríši, o jazernej kráľovnej, zakliatych deťoch i princeznách, o Rudovousovi, o dobre a veľkej láske" vznikala na šumavskom Plešnom jazere, na zámku Hluboká, v Libochoviciach, na zámku v Ploskoviciach, v lesoch Berounska a Kokořínska i v barrandovských ateliéroch. V hereckom obsadení sa objavili Jitka Schneiderová, Max Urlacher, Jan Miklas, Sunnyi Malevová, Jiřina Bohdalová, Ivana Chýlková, Jan Hrušínský či Svatopluk Matyáš. Momentálne sa dokončujú postsynchróny a premiéra je plánovaná na jar budúceho roka. Ako prelom možno charakterizovať i Biermannove slová, ktorými potvrdil, že Jazernú kráľovnú by mala na Slovensku distribuovať firma Tatrafilm v dabovanej verzii. "Pôvodná česká verzia sa v kinách neosvedčila napríklad pri Ptákovi Ohnivákovi. Aby sme dosiahli súlad so zákonom, musel byť Pták Ohnivák v češtine zaradený ako rodinný film, čím sme určite odradili možstvo detských divákov. Myslím si však, že aj bez zákona sme prišli na to, či je lepšie urobiť slovenskú verziu rozprávky alebo nie. Na druhej strane by však takéto slovenské verzie mali mať aspoň šancu byť dotované štátom, aby distributér toľko neriskoval," uviedol Rudolf Biermann. Pravdepodobne teda pôjde o vôbec prvý český celovečerný film v novodobých dejinách, opatrený dabingom. Na otázku, či to nepovažuje za precedens, ktorý by mohol spustiť vlnu dabovania českých filmov, proti ktorej pri prijímaní zákona o audiovízii sám bojoval, producent reagoval: "Nie. Vždy som ten boj bral ako boj proti nesystémovým zmenám, ktoré nikoho nedonútia k zmene zmýšľania, ako to robiť. Pri češtine by to bolo naviac zbytočné, iba tým ochudobníme seba a svoje deti. Napríklad pri videokazetách s menšinovými filmovými žánrami čeština zostane aj v budúcnosti jedinou šancou, ako ich dostať na Slovensko v zrozumiteľnom jazyku."
Desaťpercentnú slovenskú účasť zabezpečil Biermann na projekte Je třeba zabít Sekala, ktorý získal aj podporu Eurimages. Vďaka samotnej téme i veľkej koprodukcii Čechov, Slovákov, Francúzov a Poliakov dostal pracovné označenie "európsky western". Podľa scenára Jiřího Křižana ho nakrútil český režisér Vladimír Michálek, známy filmami Amerika a Zapomenuté světlo. Hlavné postavy stvárnili poľské herecké hviezdy Boguslaw Linda a Olaf Lubaszenko, ďalšie Jiří Bartoška, Agnieszka Siteková, Vlasta Chramostová i Anton Šulík. Jednu z hlavných rolí - miestneho holiča, ktorý (podobne ako Lindova postava Sekala) nemá rodičov, je odstavená na okraj malej miestnej komunity a drží preto spolu, dostal Ľudovít Cittel. Zahral si aj v rozprávke Jazerná kráľovná, kde jeho part pôvodne hral český pendant vzrastom malých, ale charakterom výrazných úloh, Jiří Krytinář. Po nakrútení obrazu na Plešnom jazere, v ktorom mal asi tri zábery, odišiel na zájazd do Turecka. Veril, že jeho cestovná kancelária je dobrá, a dúfal, že sa v smutne preslávenej letnej situácii českých dovolenkárov v poriadku a včas vráti. "Zo žartu som mu povedal, že keď sa nevráti, preobsadíme ho," spomína Biermann. Stalo sa, čo čert nechcel. Krytinář aj s rodinou a ďalšími účastníkmi zájazdu zostal bezradne v Turecku. "Snažili sme sa ho zohnať, dokonca sme mu narýchlo vybavili letenku, ale nechcel tam nechať rodinu. Tak sme ho preobsadili Cittelom, ktorý sa úlohy chopil veľmi dobre." Michálkov film má veľké festivalové ambície, pravdepodobne v súťažiach v Cannes či Karlových Varoch, a tak sa do distribúcie v ČR i na Slovensku dostane asi až v septembri 1998.
Plánov na budúci rok má Rudolf Biermann takisto požehnane: "Črtá sa napríklad nový film Martina Šulíka, ktorý píše scenár s Dušanom Dušekom. K dispozícii je ďalší študentský scenár, zatiaľ bez financií na realizáciu. S Jiřím Bartoškom chceme spoločne produkovať film podľa scenára Jiřího Hubača s názvom Všetci moji blízki. Mal by ho režírovať Matej Mináč a pôjde o osudy židovskej rodiny, ktorá do poslednej chvíle neverila, že existuje holokaust." Po Silvánovcoch, ukončených vo vysielaní televízie Markíza po 60 dieloch, Biermann nevylučuje, že sa pustí aj do nového zábavného seriálu. V reakcii na niektoré kritiky Silvánovcov však dodal: "V diváckom hodnotení programov, ktoré Markíza sama produkovala, skončili na šiestom mieste, a to iba o pár hlasov za publicistikou. V ankete Eurotelevízie, kde sa hodnotili seriály sledované u nás, skončili na ôsmom mieste, pred takým seriálom ako Jednoducho Mária. Chápem, môžeme Silvánovcom niečo vyčítať, ale to môžeme všetkým seriálom. Je to zbytočné, a najmä nekonštruktívne kopanie. Človek sa potom bojí púšťať do čohokoľvek. Nielenže má finančné riziká, ale ešte mnohí ani nie sú schopní oceniť, že tu niečo vzniká. Netvrdím, že sa majú písať chválospevy, ale občas stačí aj povzbudzujúce slovo."
