Zápasy v Hämeenlinne a v Trenčíne mali podobne tesný vývoj. Mladá Dukla držala so všestranne vyspelejším súperom krok až do konca, v trenčianskej odvete slovenského majstra delilo od cenného víťazstva necelých päť minút. "Škoda, škoda, dalo sa to pri väčšej dávke šťastia vyhrať," povzdychol si kapitán Trenčanov Vladimír Vlk, ktorý však objektívne uznal, že vyššia kvalita bola na strane súpera. "Celý zápas sme vlastne bránili. Fíni mali jednoznačne viac šancí, z toho trikrát do prázdnej, ďalšie poriešil výborný Ičo Murín v bránke. Naše vylúčenia v závere vyplývali z únavy. Vyrovnávajúci gól bol trochu zbytočný, v predĺžení sme to chceli dotiahnuť na trestné strieľania, kde by sme mali v Murínovi silný tromf. V Hämeenlinne bol však náš súper oveľa lepší," poznamenal V. Vlk. Pre hokejových fajnšmekrov bol výkon známeho fínskeho tímu miernym sklamaním. Dobre informované zlé jazyky videli príčinu aj v nemierne spontánnom a dôkladnom objavovaní pôvabov mesta pod Matúšovým hradom večer pred zápasom. Od hráča Potajčukovho formátu sa očakával efektívnejší výkon, i keď jeho korčuľovanie a najmä narábanie s pukom je pastvou pre oči v každých podmienkach. Ako sa pripravil na zápas súper je jeho vec, Trenčania odkorčuľovali s lídrom B skupiny poctivý výkon. Pri neúčasti zraneného strelca Pardavého trénerom neostávalo nič iné, len postaviť taktiku ako z minima získať maximum. Chýbalo naozaj málo, náhla smrť skosila Duklu z nešťastne zblúdilej strely. Aj bodík za prehru v predĺžení však má svoju cenu, Trenčanov by mal motivovať k tomu, aby v poslednom stretnutí doma so švédskym Leksandom dostali na diaľku pod seba nemecký Mannheim.