Poslanci vládnej koalície, najmä poslanci za HZDS, svoju neochotu hlasovať v kauze Gaulieder v súlade s nálezom Ústavného súdu ospravedlňujú tým, že je ich mravnou povinnosťou hlasovať podľa svojho svedomia. Pritom ani jeden z nich nevyvrátil, že nález ÚS je v súlade s ústavou. Ani sa o to veľmi nepokúšali, skôr nadradzovali morálku nad zákon. Môžeme teda považovať tvrdenie, že nález ÚS je v súlade s ústavou, za všeobecne prijaté. Považujem za úplne samozrejmé, že každé právo, každý právny systém, ktorý chce byť účinný, musí byť založený na nejakom mravnom systéme, čiže na nejakej morálke. Ak to tak je, potom zákonom upravené konanie vykonané v súlade so zákonom nemôže byť v rozpore s tou morálkou, z ktorej dotyčné právo vychádza. Rôzne názorové prúdy môžu uznávať rôzne základné mravné princípy. Napríklad základný mravný princíp predvoja robotníckej triedy - komunistov znel: Mravné je to, čo prospieva veci robotníckej triedy. Naša ústava má ale v preambule, že "... v zmysle cyrilometodského dedičstva ... sa uznášame...". Čiže je založená na kresťanskej morálke. To však znamená, že konať v súlade s nálezom, ktorý je v súlade s ústavou, nemôže byť v rozpore s kresťanskou morálkou a teda ani so svedomím človeka, ktorý sa ňou riadi. Ak teda väčšine poslancov vládnucej koalície ich svedomie v kauze Gaulieder bránilo hlasovať v súlade s nálezom ÚS, je namieste otázka, akou morálkou sa riadia? Nemožno sa ubrániť dojmu, že je to morálka založená na modifikovanom komunistickom základnom mravnom princípe a síce: mravné je to, čo prospieva môjmu vrecku a mojej moci. Áno, s týmto "mravným" princípom by sa hlasovaním za odstránenie neústavného stavu dostali do sporu. A preto hlasovali tak, ako hlasovali.
Autor: JÁN DEMKO, Žilina
