Pod ironickým titulkom "Prvý úspech vojenskej reformy: menovaný maršal" sa denník Izvestija pýta, na čo je vlastne najvyššia vojenská hodnosť pre Sergejeva dobrá. Jedinú odpoveď nachádza vo fakte, že Sergejev teraz bude mať ešte lepšiu pozíciu, lebo zodpovednosť za armádnu reformu sa viac ako kedykoľvek predtým bude spájať s veľkou zlatou hviezdou a ruskou orlicou na jeho výložkách. Vojenskí historici nachádzajú istú paralelu medzi Jeľcinom a posledným ruským cárom Nikolajom II. Keby bol (podľa nich) cár počas prvej svetovej vojny vymenoval niektorého z poľných generálov za feldmaršala, nepožadovali by zrejme najvyšší vojenskí hodnostári v marci 1917 abdikáciu Nikolaja II. a k Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii nemuselo vôbec dôjsť. Podľa historikov nechce Jeľcin opakovať staré chyby. Súčasná situácia v ruskej armáde však skutočne nie je zrelá na udeľovanie "maršalských paličiek". Vojaci základnej služby žobrú medzi obyvateľstvom o jedlo, dôstojníckemu zboru často nevyplácajú mzdy a oficieri si často musia privyrábať ako robotníci. A okrem toho - ešte 24 hodín pred Sergejevovým vymenovaním vybuchla na polygóne v Archangelskej oblasti nová balistická strela, ktorou majú byť vybavené ruské atómové ponorky. Celkom neúspešný test sa uskutočnil priamo pred zrakmi ministra obrany, ktorý do tejto funkcie prišiel práve ako veliteľ raketových vojsk strategického významu.
Denník Segodňja pripomína, že v civilizovaných demokratických krajinách sa najvyššia vojenská hodnosť udeľuje len počas či po skončení víťaznej vojny. S maršalom Sergejevom sa (podľa denníka) Rusko dostalo na úroveň krajín tretieho sveta, napríklad Iraku s jeho maršalom Saddámom Husajnom. Sergejev sa tak dostal do nie príliš dobrej spoločnosti vedľa Brežneva, Beriju či Ustinova.
Segodňja sa taktiež rozhorčuje nad faktom, že súčasne bol náčelník generálneho štábu Anatolij Kvašnin vymenovaný za armádneho generála. Pritom práve Kvašnin sa hlási k novoročnému šturmu Grozného pred tromi rokmi, počas ktorého bolo zabitých približne 3000 ruských vojakov a zničené množstvo vojenskej techniky. To nakoniec položilo základ prehratej vojne s Čečenskom.
Autor: JAN TOBIÁŠ, agentúra EPICENTRUM
