"Od roku 1989 došlo v armáde k zásadným zmenám aj v oblasti legislatívy. Vojenské zákony boli viackrát novelizované a nezodpovedajú súčasnému politickému, hospodárskemu ani právnemu poriadku. Nové zákony, ako konštatovala aj dôvodová správa, smerujú k zlepšeniu obranyschopnosti štátu a k vytvoreniu podmienok pre profesionalizáciu armády. Verejnosť zaujímali najmä dve novely: podľa jednej na čele Generálneho štábu armády mal byť štátny tajomník MO SR, a podľa druhej by sa v prípade brannej pohotovosti štátu mala stanoviť branná povinnosť žien. Ani jeden z týchto návrhov neprešiel. Potvrdila sa tak správnosť našich argumentov, že keby na čele generálneho štábu bol štátny tajomník - teda politik - dochádzalo by pri riadení armády k politickým zásahom. V prípade brannej povinnosti žien sme na základe negatívnych ohlasov vo verejnosti poukazovali na neopodstatnenosť takéhoto návrhu. O presvedčivosti našich argumentov svedčí aj to, že spolu s nami hlasovali aj niektorí koaliční poslanci."
# Pre vojakov z povolania je veľmi dôležitý zákon o ich sociálnom zabezpečení.
"Áno, a právom: od zriadenia Armády SR uplynulo už takmer päť rokov, ale zákon bol predložený na schválenie až teraz. Dlhý čas, ktorý uplynul, neprispel k upevneniu sociálnych istôt vojakov. Rozhorčil ich aj spôsob, akým sa uvedenej problematike venovala verejnoprávna STV v relácii Kroky 9. novembra t. r., keď ponechala len asi päťminútový priestor na prediskutovanie všetkých vojenských zákonov. Svoju nespokojnosť vyjadrila vo svojom vyhlásení aj ich profesijná organizácia, Zväz vojakov ASR. Zákon o sociálnom zabezpečení zohráva významnú úlohu pri riešení perspektív ďalšej služby vojakov z povolania v ozbrojených silách. Vojenská verejnosť dobre poznala text návrhu tohto zákona, vypracovaný asi už pred dvoma rokmi. Preto s obavami očakávala, či odďaľovanie jeho schválenia nebude mať za následok aj zásadné redukcie v ňom. Obavy sa naplnili, lebo vláda veľmi výrazne pôvodný návrh upravila: znížilo sa tzv. "odchodné" zo 16 na 10 platov, znížil sa základ pre výsluhový a invalidný dôchodok, znížili sa dávky pre rodinných príslušníkov vojaka na pohreb v prípade jeho úmrtia. Počíta sa s menším zvýšením výsluhových príspevkov oproti pôvodnému návrhu, rovnako je to aj v prípade dôchodkov starobných, invalidných, vdovských a sirotských. Navyše, poslanci HZDS presadzujú účinnosť tohto zákona až k 1. aprílu 1998 namiesto pôvodne navrhnutého 1. januára. Postoj vládneho HZDS k armáde teda nemožno charakterizovať inak ako macošský. Svedčí o tom i vládny návrh rozpočtu na rok 1998, kde sa pre armádu oproti požadovaným viac ako 18 miliardám navrhuje iba 14 miliárd. Táto čiastka nedokáže pokryť potreby armády, najmä jej výcviku a materiálnotechnického zabezpečenia. Je zrejmé, že sa nesplnili ekonomické predpoklady, ktoré si HZDS vo vláde predsavzalo. Armáda má byť medzi tými, ktorí si to najviac odnesú - i napriek tomu, že robí Slovensku dobré meno príkladným plnením podmienok pre vstup do NATO a podľa prieskumov verejnej mienky je na Slovensku najdôveryhodnejšou inštitúciou."
# Ako hodnotíte prijímané vojenské zákony?
"Zákon o vojenskej službe i zákon o peňažných náležitostiach potrebuje ešte niektoré technické zmeny, ktoré predložili naši poslanci v NR SR. Vojaci však budú najviac sledovať schvaľovanie Zákona o sociálnom zabezpečení vojakov. Naša expertná skupina pre obranu odporučila poslancom SDK, aby podporili v NR SR pôvodné návrhy textu bez dodatočných reštrikčných opatrení. A keďže jednotlivé zákony o armáde sú navzájom technicky prepojené, účinnosť musia nadobudnúť k rovnakému termínu."
