Kto ochráni občana, keď poslanci už asi dávno zabudli, na čo boli zvolení?

V spoločnosti rezonuje téma odbory. Je to pochopiteľné. Každá vláda sleduje pohyb v odboroch, pretože neraz znamená jej otras a niekedy aj pád. Naša vláda sa proti takýmto následkom poistila už dávnejšie. Využíva rôzne skryté a v poslednom čase aj otvoren

é formy boja. Od ignorácie až po škandály a nechýbajú ani vyhrážky. Rafinovaným je najnovší model, zakladanie "žltých", v štátnej správe "slobodných odborov", do ktorých museli vstúpiť zamestnanci štátnej správy "slobodne nasilu". Vlajková loď slovenskej ekonomiky začala rozkladať odbory z inej strany. A čuduj sa svete! Hneď na prvom kontaktnom stretnutí (vraj prvom), si vláda a odbory rozumejú. Pán podpredseda vlády už vie, koho ďalšieho prizvú. Je to náhoda? Sotva. Je to vypracovaný scenár, ktorý bol napísaný už dávno. Režisér dovolil vystúpiť hercom na scénu v pravý čas. Dnes si už asi málokto spomenie na podobný postup pri jednaní o učiteľských platoch. Pán premiér odmietol rokovať s odborovým zväzom, ale neodmietol jednanie s "trójskymi koňmi" v podobe riaditeľov školských správ. Samozrejme, uspeli a urobili odborárom v školskej správe "medvediu službu". A za svoju servilnosť boli aj patrične odmenení. Jeden je predsedom krajského úradu a druhý riaditeľom kultúrnej organizácie s celoštátnou pôsobnosťou. Za servilnosť KOZ dostal svoju "trafiku" aj jej bývalý šéf. Pri sledovaní Novín STV mi prišlo na um príslovie o susedovej koze. Na prvom mieste vysielali informáciu o protestnom zhromaždení odborárov v Prahe. Dostali možnosť vyjadriť sa pri presadzovaní svojich práv, niekoľkí nespokojní Česi. Nech si len povedia svoje, aspoň Slováci vidia, ako zle česká vláda vládne. Škoda, že takúto možnosť nedali aj nespokojným Slovákom. Mohli sme sa dozvedieť, čo vlastne chceli na odborárskych mítingoch, keď nám je tak dobre. Jediné, čo bolo pre Slovákov poučné, bola organizácia a účasť. Práve pri takýchto príležitostiach si uvedomujeme, že sme národ holubičí a pri presadzovaní svojich práv sme za Čechmi vždy krok pozadu. Odbory a ich vystúpenie sú postrachom nielen pre vládu, ale aj pre mnohých zamestnávateľov. Koľkí z nich sa odborov boja a aj tie najmenšie pokusy o založenie likvidujú. Bez odborárov sa totiž oveľa ľahšie zamestnáva na čierno, nedodržujú sa termíny výplat a pod. Ale dokedy sa budeme báť vysloviť to, čo si myslíme? Do rozhlasu a televízie nepustia ľudí, ktorí by terajšej politike oponovali. Kto ochráni občana, keď poslanci už dávno zabudli, na čo boli zvolení? Nie sme nepriatelia tohto štátu. Ale poukazujeme na tých, ktorí sa snažia urobiť z neho Kubu strednej Európy. Je to hanba, ktorú budú musieť zmývať celé nasledujúce generácie.