viditeľnou snahou plniť svoje záväzky, predovšetkým v armáde.

"V zásade potvrdil náš dojem, že sme v poslednej fáze procesu, a že podpísanie vstupných protokolov by nemalo nič ohroziť. Považuje za isté, že v roku 1999 do NATO vstúpime," povedal šéf delegácie, predseda senátneho výboru a ODA Michael Žantovský. "Zdôraznil, že je potrebné, aby sme vykazovali viditeľné odhodlanie prijať všetky záväzky, ktoré z členstva vyplývajú, a zmienil sa, že v minulosti to tak vždy nebývalo."

V asi hodinovom rozhovore Solana kládol dôraz na potrebu "viditeľnej transformácie" českej armády a na lepšie informovanie verejnej mienky o zmysle vstupu krajín do NATO. Usúdil však, že pochybnosti, ktoré voči ČR v minulosti boli, sa všemožne podarilo rozptýliť vo vstupných rozhovoroch, ktoré hodnotil v superlatívoch.

Senátori uznali, že dojem istej laxnosti vyvolala ČR pred časom sama. "Niekedy sme si povesť zbytočne pošramocovali sami. Dúfajme, že už to tak nebude," uviedol Žantovský.

K nadchádzajúcim úlohám prispôsobenia obranných síl členstva v NATO poznamenal, že zákonodarcovia by mali predovšetkým dbať o logickú stavbu legislatívy, vzájomné prepojenie a skĺbenie noriem. "Máme síce obrannú stratégiu, ale nemáme napríklad národnú bezpečnostnú stratégiu, z ktorej má obranná stratégia vychádzať. Máme schválenú predbežnú koncepciu výstavby armády do roku 2005, hoci sme predtým mali už vypracovanú bezpečnostnú a obrannú stratégiu, takže pri stanovovaní cieľových úloh ozbrojených síl v rámci plánovacieho procesu v NATO budeme koncepciu musieť meniť."

Nesmie sa stať, pokračoval Žantovský, že budeme meniť svoje rozhodnutie zo dňa na deň, napríklad ponúkať napred 10 percent ozbrojených síl do podriadenosti NATO a o dva týždne 95 percent. Alebo v jeden deň tvrdiť, že potrebujeme nejaký druh výzbroje, a vzápätí nie.