Prezidentské voľby, v ktorých po druhýkrát za sebou zvíťazil Milan Kučan, upriamili opäť pozornosť na Slovinsko, malú, ale mimoriadne úspešnú krajinu rozprestierajúcu sa medzi alpskými štítmi a pobrežím Stredozemného mora. Kučan, ktorý kandidoval ako nezávislý, si podľa vlastných slov dôveru obyvateľstva získal vďaka tomu, že nereprezentuje ani ľavicu, ani pravicu. Skutočne, bývalý vysoký komunistický funkcionár po získaní nezávislosti Slovinska stavil na kartu nadstranníckosti a už druhýkrát to bola karta víťazná. V slovinskom politickom systéme sú prezidentské právomoci skôr reprezentačného charakteru. Slovinsku už od parlamentných volieb v roku 1992 vládne centristická koalícia tvorená tromi stranami pod vedením premiéra Janeza Drnovšeka. Charizmatický Kučan má však vďaka svojim zásluhám z obdobia rokov 1990-1992 na politické dianie v krajine nesmierny vplyv. Vyhlásením suverenity Slovinska v roku 1991 sa začal proces rozpadu bývalej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky. Slovinsko sa však na rozdiel od Chorvátska a Bosny a Hercegoviny vyhlo dlhej a krvavej vojne s dominujúcou srbskou väčšinou. Desaťdňová vojna v júni 1991 si vyžiadala iba 64 mŕtvych. Zásluha na krátkom trvaní vojnového konfliktu na území Slovinska a nízkom počte obetí sa pripisuje práve Kučanovi. V čase, keď sa už na základe predbežných výsledkov črtalo jeho víťazstvo, Kučan vyhlásil, že jedným z jeho hlavných cieľov v nasledujúcich piatich rokoch je členstvo Slovinska v EÚ. Tento cieľ sa zdá byť na dosah. Slovinsko je jednou zo šietich krajín, ktoré Európska komisia odporúča na začatie rozhovorov o vstupe do EÚ. "Ekonomický rast v Slovinsku závisí od EÚ. Očakávam, že hneď ako Slovinsko ukončí svoju reštrukturalizáciu a privatizáciu, export a ekonomický rast sa zvýši, čo prinesie ďalšie pracovné miesta," povedal exkomunista Kučan, ktorý pretransformoval krajinu z plánovaného socialistického hospodárstva na pravdepodobne najúspešnejšiu trhovú ekonomiku medzi krajinami strednej a východnej Európy. Slovinsko je najbohatšou krajinou spomedzi bývalých socialistických štátov. Hrubý domáci produkt na osobu predstavuje 9 471 USD. Slovinsko bolo dlhý čas spájané s krvavými udalosťami v bývalej Juhoslávii (hoci sa na nich zúčastnilo len okrajovo), čo neprispelo k dobrému obrazu krajiny. V skutočnosti však malo Slovinsko v zahraničnopolitickej oblasti oveľa väčšie problémy so svojím západným susedom než so svojimi bývalými juhoslovanskými bratmi. Pád železnej opony totiž otvoril problém, ktorý bol od konca 2. sv. vojny zmrazený - otázku majetku talianskych občanov, nachádzajúceho sa na území dnešného Slovinska, ktorý im bol po porážke Talianska skonfiškovaný. Práve táto záležitosť dlhý čas zaťažovala taliansko-slovinské vzťahy a talianske veto bránilo Slovinsku v uzavretí asociačnej dohody s Európskou úniou. Po tom, čo sa tento problém podarilo minulý rok vyriešiť, už, zdá sa, členstvu Slovinska v Únii nič nebráni. A podľa pozorovateľov, znovuzvolenie Milana Kučana za prezidenta Slovinsku v jeho ceste do EÚ iba pomôže.
Autor: ik