. Štát sa vedome zadlžuje na úkor budúcnosti. Tento fakt sa nedá pretrieť na ružovo žiadnou rétorikou, pričom väčšina ekonómov je skeptická pri posudzovaní zmysluplnosti dlhu. Zadlženie by možno malo etický a morálny podtext, keby požičané peniaze priniesli v budúcnosti väčší efekt, ako je dnešná ťarcha svedomia a potreba míňať. Opodstatnenie deficitu štátneho rozpočtu sa na Slovensku spochybňuje i obhajuje. Dlh môže byť rovnako užitočný ako zničujúci. Schodky štátneho rozpočtu mali naštartovať rozvoj. Nateraz je jasné, že rozvoj potrebuje nielen peniaze vložené do diaľnic, navyše keď štát uprednostnil cesty pred ekologickejšou a azda aj efektívnejšou železničnou dopravou. Schodok štátneho rozpočtu počíta v nasledujúcom roku len s piatimi miliardami korún. Pravda, len na prvý a povrchný pohľad to znamená, že štát sa naučil hospodáriť a dokáže takmer vyjsť s tým, čo má. V budúcom roku sa nebude vykazovať účtovný, ale fiškálny deficit. Účtovný deficit predstavuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu. Fiškálny deficit do príjmov nezapočítava pôžičky a do výdavkov neráta náklady súvisiace so splácaním úverov. Na pochopenie to nie je jednoduché, ale údajnou prednosťou tohto spôsobu vykazovania je skutočnosť, že fiškálny dlh zobrazuje zadlženie, ktoré vzniklo hospodárením štátu počas roka. Na skutočnosti, že dlh je dlh, sa však nič nemení. Ak vláda hovorí o dlhu 5 miliárd, hovorí len o novom dlhu. Účtovný deficit totiž s najväčšou pravdepodobnosťou prekročí v roku 1998 hranicu 50 miliárd korún, pričom len na splácanie istiny a úrokov z minulých dlhov "odíde" 46,6 miliardy korún. Nevdojak sa človeku vnucuje sentencia Jerzyho Leca, ktorý kedysi napísal: Všetci chcú vaše dobro, nedajte si ho vziať. Vláda i parlament v posledných týždňoch roka rozdeľujú peniaze a tvária sa, akoby dávali zo svojho. Len naivní uveria, pretože vláda i parlament rozhodujú o peniazoch, ktoré získajú od občanov, podnikov, domácností. Štát hospodári s cudzími peniazmi, mal by sa podľa toho správať. Štátny rozpočet nie je iba starosť vlády, hoci občan jej svojou bezstarostnosťou gazdovanie až priveľmi uľahčuje.
FOTO: Vláda V. Mečiara sa v programovom vyhlásení zaviazala konsolidovanou rozpočtovou politikou zabezpečiť postupný pokles podielu deficitu štátneho rozpočtu s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. Graf ukazuje, ako účtovný schodok rozpočtu v roku 1997 narastal.
Autor: Eduard Žitňanský (Autor je spolupracovníkom denníka SME.)
