Tridsiatym výročím Labyrintu dostáva klubová činnosť v Kremnici nové dimenzie

Dnes už nefunkčný Klub mladých Labyrint oslávil počas víkendu svoje tridsiate narodeniny. Na veľkolepých oslavách sa v Kremnici stretli asi dve stovky priaznivcov nielen Labyrintu, ale aj tohto starobylého baníckeho mesta. Na plátne sa mihajú čiernobiele

obrazy spred tridsiatich rokov. Český komentár k záznamu znie: "Kremničané to dokázali." Je december 1967, mesto sa topí v čiernobielej snehovej čľapkanici. Interiér gotickej pivnice s kamennými múrmi a klenbami dostáva podobu exkluzívneho klubového priestoru. Mladí sa podujali vytvoriť centrum, v ktorom povedia čosi o sebe svetu. Na plátne sa mihnú tváre mladšie o tri desaťročia, a tí, ktorí sedia v sále kina, sa pousmejú, pozastavia nad svojím niekdajším nadšením a avantgardnou tvorbou. Kremničania i tí, ktorí vtedy začínali študovať na umeleckej priemyslovke, vytvorili originálne dielo - Klub mladých Labyrint. Kremnica sa už nepredstavovala v rámci štátu len ako starobylé zlaté mesto, ale i ako mesto mladých. Na plátne sa odvíja i časť nikdy nedokončeného a doteraz ani nepremietnutého fragmentu Jakubiskovho filmu Tri vrecia cementu a jeden kohút. Bolo to o "labyrinťákoch". Desiatky klubistov i priaznivcov Labyrintu sa roky nevidelo. Tento večer patril im. Opäť sa dotýkali tepaných svietnikov, drevených klátov, na ktorých sedávali, vysokých stoličiek s červenou koženkou. Vôňa sviec priblížila intimitu voľakedajších romantických večerov i študentských lások. "Boli to najkrajšie roky môjho života," spomína prvý vedúci Labyrintu Gustáv Vôc, dnes žijúci v Bratislave. "Priestory zo 14. a 15. storočia nás všetkých fascinovali a inšpirovali k vytvoreniu klubu, ktorý svojou exkluzivitou nemal na Slovensku obdobu. Strávil som tu ako vedúci šesť rokov. Práca s mladými - to bolo priateľstvo, vzájomná podpora a kus originálnej práce. Privítali sme tu mnohých umelcov, ktorí sú dnes v oblasti hudby, herectva, športu známymi osobnosťami. Dnes chce oživiť činnosť klubu Spolok mladých Labyrint, fandím im v tom. Šesťročná prestávka fungovania klubu veľmi mestu a mládeži neprospela." Roman Vykysalý, umelecký kováč, je postavičkou známou najmä v súvislosti s Divadlom v podzemí, ktoré vzniklo na pôde Labyrintu začiatkom 70. rokov. "Byť klubistom - to bola pre mladých Kremničanov česť. I to, že mohli trebárs len vyberať vstupné či upratovať. Nehovoriac už o organizovaní samotných podujatí. Ja som prvýkrát vkročil do klubu ako desaťročný a bolo to pre mňa fascinujúce. V 70. rokoch som už bol riadnym členom Labyrintu a neskôr krátky čas i jeho vedúcim." Brčka, Fakla, Vykysalý - to boli mená, ktoré mali vo svete malých javiskových foriem zvuk nielen na Slovensku, ale i v Čechách. Práve oni založili známe Divadlo v podzemí a neskôr sa podpísali i pod zrod festivalu humoru a satiry Slovenské gagy. Gagy boli magnetom. Kremnica počas nich žila neopísateľnou atmosférou. Avantgardná politická satira prezentovaná na verejnosti - to bola v 80. rokoch neobyčajná odvaha. Dnes klub - možno len dočasne - neexistuje. Stredná generácia však pociťuje absenciu kultúry, a preto sa podujala vytvoriť Spolok priateľov Kremnice, ktorý by mal aspoň trochu nahradiť legendárny Labyrint.