Rodí sa dobrodruh
V týchto dňoch sa objavila na pultoch kníhkupectiev v poradí už šiesta kniha Ferenca Ardamicu, lučenského spisovateľa píšuceho v maďarskom jazyku. Román Rodí sa dobrodruh (Kalandor születik) vydalo lučenské vydavateľstvo Plectrum, ktoré plánuje aj v budúcnosti vydávať predovšetkým novohradských autorov píšucich po maďarsky, ale i po slovensky.
# Doteraz čitatelia mali možnosť spoznať vašu poviedkovú tvorbu či literárne paródie, s románom ste však akoby dlho váhali...
"Nie je celkom tak, pretože tento román som napísal už v rokoch 1969-70 a mal to byť prvý diel trilógie. Tá však ostala nedokončená, pretože, priznám sa, nemožnosť publikovať v časoch normalizácie pre môj kádrový posudok spôsobila aj rezignáciu, či to vôbec má zmysel. Román ostal v šuplíku a vytiahol som ho až v roku 1989, keď jedno budapeštianske vydavateľstvo vyhlásilo súťaž o najlepší zábavný román. Tretie miesto v súťaži sľubovalo, že knižka pôjde do tlače. Žiaľ, nestalo sa tak pre ekonomické problémy vydavateľstva. A tak sa rukopis vrátil späť do zásuvky, aj keď už z celkom iných dôvodov. Až nedávno, keď nové vydavateľstvo hľadalo autora a knihu na svoj štart, zistili sme, že rukopis netreba ani veľmi oprašovať. Ak ho čitatelia prijmú, rád by som uskutočnil niekdajší zámer a dopísal ďalšie dve časti."
# Môžete poradiť mladým začínajúcim autorom, ako sa dá vydať kniha v dnešnej zložitej situácii?
"Hovorí sa, že dobrá rada stojí groš. No práve tu je ten problém, že ten groš je potrebný, aby kniha vôbec vyšla. Aj renomovaný autor je nútený hľadať si sponzorov, pretože skôr, ako kniha sa začne predávať, je nutné zaplatiť prípravu do tlače a tlač, a to sú nemalé finančné náklady. Táto knižka vyšla s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, mesta Lučenec, obce Pinciná a lučenských podnikateľov."
NOVOHRADSKÉ NOVINY,
Lučenec
Hlavne, že sme dobrí Slováci...
Mnoho ľudí sa dnes bije do pŕs, zdôrazňujúc, akí sú dobrí Slováci. Mládež v tomto smere nie je výnimkou. Žiaľ, neraz ostáva iba pri tomto deklarovaní - činy to potvrdzujú. Veď títo "dobrí Slováci" okrem svojich obľúbených politikov nemajú v úcte nič, čo je slovenské. Bez zábran vandalisticky ničia zariadenia slovenských miest, devastujú slovenskú prírodu, ba nezastavia sa ani pred ničením historických pamiatok, ktoré dokumentujú počiatky či neskoršie etapy slovenských dejín. Takúto skúsenosť počas archeologického výskumu drážovského kostolíka a jeho okolia získali aj pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre. Na tomto nálezisku krádeže, pálenie vatier na miestach výskumu alebo ničenie kostier na odkrytom pohrebisku neboli ničím neobvyklým. K tomu sa pridalo pálenie sociálnych zariadení, likvidovanie drevených chát a skladov náradia. Svoje si "užili" aj samotné archeologické sondy. Tie sa stali pre mladých motokrosárov "tréningovou plochou" a úkrytom pre mládež, ktorá tam nielen holdovala alkoholu, ale i fetovala. Ktovie, či si títo ľudia vtedy vôbec spomenuli, že sú Slovákmi, že svojimi devastačnými rozmarmi sťažujú prácu archeológov a ničia nálezisko, ktoré má čo povedať o počiatkoch slovenskej histórie. Našťastie, našli sa aj lepší Slováci od tých "dobrých", a to funkcionári, ale aj bežní občania Drážoviec, ktorí iniciatívne pomáhali archeológom tento vandalizmus potierať. Aj ich pričinením sú výsledky archeologického výskumu v tejto lokalite pozoruhodné a väčšinu nájdených predmetov bude môcť verejnosť čoskoro vidieť v Nitrianskom múzeu.
NITRIANSKY HLÁSNIK
