V súvislosti s nadchádzajúcim rokovaním Rady colnej únie minister pôdohospodárstva Peter Baco naznačil aj možnosť zaviesť pri potravinárskych tovaroch režim platný v krajinách CEFTA. Znamenalo by to zrušiť režim colnej únie s ČR pre prvovýrobky a pre potraviny. Všimnime si Bacov argument, že spoločný trh nemôže existovať, ak nejaké štáty majú rozdielnu agrárnu politiku. Ako príklad uviedol Baco "lepšie úverové možnosti v ČR, lebo tam si možno v bankách požičať peniaze za 15 % a u nás za 25 % úrok". Bacov argument vyvolal snahu v krátkosti zhodnotiť českú agrárnu politiku.
V ČR, kde prevažná väčšina politikov si praje vstup ČR do EÚ, vedia, že úroveň agrodotácii je v krajinách EÚ výrazne vyššia ako v ČR. Avšak dnešná úroveň dotácií na ha pôdy je v ČR asi iba polovičná v porovnaní so Slovenskom. Tento rok predstavujú agrodotácie iba 8 mld Kč na 4,3 mil. ha poľnohospodárskej pôdy. Napriek úsiliu ministra pôdohospodárstav Josefa Luxa sa jeho vládnych partnerov nepodarilo presvedčiť o zavedení zelenej nafty. Jej odporcovia argumentovali, že použite daňovo zvýhodnenej nafty len na poľnohospodárske práce sa nedá skontrolovať. V ČR nemajú toľko dotačných titulov (napr. nepodporuje sa nákup poľnohospodárskej techniky) ako u nás, ale je tu jeden významný - fond PGRLF, ktorý predstavuje asi polovicu všetkých agrodotácií. PGRLF však používa financie nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj niektoré aktíva FNM ČR, od roku 1994 doteraz umožnil prefinancovať v spolupráci s komerčnými bankami agroúvery za 45 mld Kč pri úrokovej miere 3 %. Tieto úvery boli použité do produkčného cyklu, ale aj na rozvoj prvovýroby. Základný rozdiel v podpore poľnohospodárstva priamymi dotáciami a úrokovou intervenciou je, že priama dotácia je dar niekomu kto je naň odkázaný a pomáha mu prežiť. Naproti tomu zvýhodnený úver je nástroj na zabezpečenie rentability výroby prípadne aj rozšírenej reprodukcie pri zložitých menových podmienkach. Ako príklad priamych dotácií v ČR možno uviesť dotácie včelárom. Na jedno včelstvo tento rok štát poskytol 150 Kč a včelári sa aj tam sťažujú na choroby včelstiev a počasie, avšak kilogram medu v Prahe stojí až 140 Kč. Včely však prinášajú užitok nielen včelárovi. České poľnohospodárstvo vstúpi do EÚ trénované, vo vysokom stupni transformácie, veď už iba 43 % pôdy v ČR obrábajú družstvá. U nás sa agrodotácie často používajú na prežitie družstiev, na oddialenie ich konca. Majetok mnohých družstiev klesá, záhadne sa stráca a hrozí, že podielnikom týchto družstiev ostanú bezcenné podielové listy. Výsledkom úsilia slovenskej vlády "chrániť našich" bude, že slovenským spotrebiteľom ostane okresaný domáci potravinársky trh s rastúcimi cenami potravín za cenu relatívne tučných výdavkov z rozpočtových kapitol, teda z vrecák daňových poplatníkov. Slovenskí roľníci, významná časť voličov, budú stále tvrdiť, že im dotácie nestačia na prežitie, preto vláda vymýšľa nové dovozné kvóty a hrozí zrušením colnej únie pre potraviny. Naproti tomu komplexné riešenie prosperity mnohých vidieckych regiónov, kde práve poľnohospodárstvio, a nie zbrojovky vyprodukovalo ľudí bez práce, táto vláda nedokáže riešiť.
