Potrebu zahraničných investícií pre ďalší rozvoj slovenskej ekonomiky už dnes spochybňuje pravdepodobne málokto. Počnúc vládou, ktorá v Aktualizácii priemyselnej politiky na roky 1998 - 2005 počíta s investičnými nákladmi na reštrukturalizáciu priemyslu vo výške 980 mld Sk, pričom 18 % z tejto sumy by mali tvoriť priame zahraničné investície a 25% požadovaného objemu by mali pokryť zahraničné úvery. V priebehu ôsmich rokov tak vláda očakáva každoročný nárast zahraničných investícií v priemysle o 22 mld Sk. Súčasné reálie sú od očakávanej úrovne zatiaľ hodne vzdialené.
Ku koncu prvého polroku tohto roku dosiahla celková hodnota zahraničného kapitálu v SR 36,1 mld Sk. Od januára do júna sa objem zahraničných investícií zvýšil o 1,6 mld Sk, v druhom štvrťroku o 0,9 mld Sk. Nezáujem zahraničných investorov o Slovensko nie je zapríčinený neexistenciou zaujímavých investičných možností. Podľa poznámky, ktorá odznela na štvrtkovom vystúpení veľvyslanca USA R. Johnsona v Klube ekonómov Ekonomickej univerzity Bratislava, nezáujem zahraničných investorov o vstup na Slovensko nie je v prvom rade zapríčinený dôvodmi politického rázu. Podľa signálov z viacerých podnikov, ktoré v poslednom polroku začínajú pociťovať kritický nedostatok zdrojov, nie je príčinou nezáujmu zahraničných investorov neochota domácich subjektov akceptovať spoluúčasť zahraničného kapitálu.
S vedomím určitej vulgarizácie každého zjednodušenia môžeme označiť za kľúčový problém vstupovania, respektíve nevstupovania zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky neexistenciu pravidiel hry platiacich pre všetkých zúčastnených. Modelovým príkladom takéhoto postupu sú predaje balíkov podnikov z Fondu národného majetku, jedným z konkrétnych dôsledkov je stav kapitálového trhu na Slovensku a zvlášť postavenie minoritného akcionára. Viaceré signály z poslednej doby síce naznačujú, že po prvotnom rozdelení majetku na Slovensku by mohla u súčasných veľkých vlastníkov vzniknúť potreba zavedenia jasných pravidiel, ktoré by aj im vytvorili možnosť zveľaďovania ich majetku. Problémom však ostáva intenzita týchto signálov, ktorá zatiaľ rozhodne nestačí na zásadný zvrat v súčasnom vývoji. Obdobou tejto situácie je stav v zahraničnopolitickej oblasti, keď väčšina, zdalo by sa, že pre ekonomiku Slovenska rozhodujúcich, podnikov, jasne deklaruje potrebu začlenenia Slovenska do EÚ, napriek tomu nedokáže vytvoriť tlak potrebný na korekciu vývoja týmto smerom.
Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné vzťahy oznámil, že Európska únia by mala na začiatku budúceho roku začať predbežné rozhovory so všetkými východoeurópskymi žiadateľmi o členstvo v EÚ okrem Slovenska. Aj keď táto správa nie je prekvapením, je pravdepodobne najhoršou správou uplynulého týždňa. Na celkovom exporte Slovenska sa krajiny EÚ spolu s ČR v prvom polroku tohto roku podieľali 72 %, pričom export do krajín EÚ stúpol medziročne o viac ako 22 %. V rámci krajín EÚ malo pritom dominantné postavenie Nemecko, ktoré sa podieľalo na celkovom exporte 23 % po medziročnom náraste o 30 %. Je veľmi pravdepodobné, že pokračujúce vyčleňovanie Slovenska z európskych štruktúr bude mať za následok sťaženie exportu na európske trhy. Na podporu argumentov hovoriacich o možnosti predaja produkcie na východných trhoch zatiaľ neexistuje príliš veľa podporných príkladov.
Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o., Bratislava
