BAGDAD, NEW YORK, WASHINGTON (ČTK) - Irak vrátil zariadenie dvojitého použitia (civilného i vojenského) na pôvodné miesta, ktoré monitorujú inšpektori Komisie OSN pre odzbrojenie Iraku (UNSCOM). Oznámila to včera iracká agentúra INA s tým, že zariadenie bolo odvezené koncom októbra z miest monitorovaných komisármi z obavy pred možným vojenským útokom USA. Tým UNSCOM včera druhý deň pokračovala vo svojej inšpekčnej misii. Nemenovaný člen tímu pripomenul, že v sobotu jeho práca prebiehala celkom bez problémov. Zbrojní inšpektori upozornili, že Irak mal počas trojtýždňovej nútenej prestávky v inšpekciách dosť času na to, aby ukryl inkriminované chemické a biologické zbrane. Po sobotňajších inšpekciách Bagdad trvá na tom, aby zbrojní inšpektori vyvrátili jednoznačné obvinenie Spojených štátov, že Irak arzenál premiestnil. Iracký minister zahraničia Muhammad Saíd Sahháf vyhlásil, že krízu zavinili zástupcovia USA v komisii, ktorí "sa snažili kontrolovať miesta, ktoré nemali vôbec nič spoločné s ich mandátom". Irak nebránil tímom k vstupu na miesta, pokiaľ v nich nebudú práve Američania, ktorých vyhostil so zdôvodnením, že sú špióni. Bezpečnostná rada OSN (BR OSN), ktorá sa včera nedokázala zhodnúť na prípadných zmenách, ktoré by mali doriešiť zloženie UNSCOM, rozhodla odložiť ďalšiu diskusiu nadnes. Pätnásťčlenná rada sa v sobotu zišla, aby posúdila výsledky rozhovorov, ktoré viedla so zbrojnými expertmi o ďalšej podobe UNSCOM po tom, čo vo štvrtok skončila kríza medzi Irakom a OSN, ktorá trvala tri týždne. Konečný text správy vypracovanej inšpektormi UNSCOM, ktorý bol v sídle OSN zverejnený v sobotu, obsahuje len malé ústupky voči ruským požiadavkám, motivovaným snahou Moskvy urýchliť zmiernenie hospodárskeho embarga uvaleného na Bagdad v roku 1990 po irackej invázii do Kuvajtu. Niektorí západní diplomati sa netaja presvedčením, že Rusko, vedené snahou vyjsť v ústrety Iraku, sa snažilo celkom zmeniť zloženie UNSCOM.
Americký prezident Bill Clinton hovoril v sobotu telefonicky s ruským prezidentom Borisom Jeľcinom o Iraku. V rozhovore, ktorý trval asi 40 minút, Clinton zdôraznil, že Bagdad sa musí úplne podriadiť podmienkam mierových dohôd, ktoré v roku 1991 skončili vojnu v Perzskom zálive, kým Jeľcin argumentoval za zmiernenie sankcií proti Iraku.