Hoci Tomáš Petrík, riaditeľ Chaty pri Popradskom plese, alebo po tatransky povedané - chatár - je vo funkcii necelý mesiac, pokúša sa novými "výmyslami" ťahať ľudí do hôr. Tatranec Petrík, ktorý desať rokov svojho detstva prežil na Nálepkovej, teraz Zamkovského chate, rozumie aj ľuďom v nich. "Country bál sme nechceli robiť ako oficialitu, žiadny bombastický ples, skôr ako normálnu ľudskú záležitosť. Je to zábava pre tých, ktorí sa väčšinou poznajú z hôr. Sú tu horolezci, turisti, ale aj ich priatelia, ktorí do hôr vyrážajú len občas," pripomína zámer usporiadať na chate zábavu v štýle country. Podarilo sa mu to v sobotu 22. novembra. Záujem bol prekvapujúco veľký. "Hory zbližujú ľudí bez toho, či niekto má k nim vzťah horúci, alebo ho len postupne získava cez náhodné akcie podobného typu, ako je tá naša." Zatiaľ čo takmer 180 ľudí buď podupáva v rytmických tónoch muziky, alebo v hlúčikoch vášnivo debatuje o aktuálnych lezeckých problémoch, uvažuje Tomáš, či im všetkým v noci nebude chladno. "Kúrenie v celej budove sme zapli totiž až okolo druhej popoludní.Túto zimnú sezónu budeme musieť s teplom trochu šetriť. Zaskočil nás štrajk baníkov z ostravsko-karvinského revíru, dostali sme len dve tretiny koksu z množstva, ktoré potrebujeme. Podobne sú na tom aj iné chaty," komentuje Tomáš a podchvíľou sa zdraví s prichádzajúcimi. S hustnúcou tmou ich svetelný maják chaty láka ako útočisko. Určite sem, do výšky 1500 metrov, neprišli len pre to, aby sa poriadne vytancovali. Duch kamarátstva horalov kedysi patril k tradičnému koloritu tatranských chát. Možno sa do nich postupne navráti.