Biskupský úrad v Nitre ešte v roku 1990 schválil modlitbu, aby veriaci prosili Boha o uznanie jej hrdinských cností. Žofia Bošňáková sa narodila v roku 1609 a jej predkovia boli pôvodom z Bosny. Vydala sa ako 17-ročná za baróna Šeréniho, ktorý krátko po svadbe zomrel. Druhýkrát sa vydala za šľachtica Františka Vešeléniho, pána Strečnianskeho hradu, a zo Šurianskeho hradu sa presťahovala do Tepličky nad Váhom, kde sa im narodili dvaja synovia. S manželom tu založila útulok pre chudobných s nemocnicou, celý život zasvätila dobročinným skutkom a bola príkladom skromnosti a spravodlivosti. Zomrela roku 1644 vo veku 35 rokov a pochovali ju na starobylom hrade Strečno, kde naposledy bývala. Jej takmer neporušené telo našli 45 rokov po jej smrti. Preniesli ju do krypty kaplnky v Tepličke nad Váhom, kde je aj dnes po viac ako 300 rokoch v rovnakom stave vystavená pod priesvitným vekom. Oblečenú v tmavých šatách s kvetinovým vzorom a s bielym čepcom na hlave Žofiu Bošňákovú chodia obdivovať veriaci i návštevníci nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Kardinál Korec včera aj za prítomnosti miestneho rímskokatolíckeho farára Mgr. Jána Zichu vymenoval päťčlennú komisiu, ktorá preskúma historické súvislosti a život Žofie Bošňákovej najprv na úrovni diecézy. S výsledkami potom oboznámia aj kompetentných vo Vatikáne, aby ju vyhlásili za svätú, keďže neporušené pochované telo cirkev považuje za božiu priazeň.

Autor: SME - jf