musí predovšetkým poriadne skontrolovať svoj azimut smerovania. Nebuďme nevšímaví, veď 17. november 1989 dal i nám na Slovensku historickú šancu pocítiť a prežívať výsady slobody, ale zároveň niesť i zodpovednosť za seba - čiže slobodne sa rozhodovať. Rozhodovanie v ľudskom živote má dosť dominantné postavenie, ktoré sa často uplatňuje návykovo, rutinne. Z dejín sa však môžeme poučiť, že takéto historické šance nemajú cyklus prvého volebného obdobia (4 roky), takéto cykly sa skôr vyjadrujú v stáročiach. Po dlhých desaťročiach sme i my po novembri 1989 pocítili nielen potrebu, ale i odvahu a odhodlanie prijímať rozhodnutia smerujúce k závažným spoločenským zmenám. Začal sa zložitý proces spoločenskej a hospodárskej konverzie - proces budovania pluralitného demokratického systému, ktorý sa po prvých rokoch rozšíril i o budovanie základov nového štátu. V tomto pohľade nás súvislosti tohto historického prelomu neúprosne nútia k bilancovaniu našej cesty a následne k prijímaniu ďalších dôležitých rozhodnutí. Preto dajme na misku váh úspechy, ale i neúspechy. Považujem za potrebné, aby sa široká občianska verejnosť opätovne identifikovala s víziou práve 17. novembra 1989. Cesta medzi vyspelé európske krajiny predsa nevedie cez štátnu korupciu, dvojtvárnu politiku, skryté či skrytejšie formy centralizmu a diktátorstva, ale cez úprimný, otvorený vnútorný i zahraničný dialóg, v ktorom sa budú hľadať také politické prvky a prostriedky, ktoré budú skutočne riešiť životné problémy všetkých občanov, a nie len úzko lobisticko-stranícke a mocenské záujmy.
Autor: Ing. JÁN KRIVČÍK, Považská Bystrica
