Po Ázii druhý najväčší kontinent, na ktorom žije takmer desatina obyvateľstva planéty a ktorý je typický najmä žltou Saharou a najdlhšou riekou sveta Nílom, Afrika, je už niekoľko desaťročí ťažko skúšaný: bieda, hlad, zabíjanie, prírodné katastrofy, vojenské režimy, občianske a etnické vojny, a v neposlednom rade aj diktátori. Tých bolo v Afrike vždy na rozdávanie, a tak nečudo, že je tento kontinent taký zaostalý. Dokonca ani mladším ročníkom nehovorí meno Mobutu Sese Seko vôbec nič. Tento zairský prezident sa ako väčšina diktátorov v postkoloniálnom období (väčšina afrických krajín získala nezávislosť v 50. a 60. rokoch) ujal vlády pučom a stal sa z neho veľmi úspešný samovládca. Ani jeden z najexentrickejších afrických vládcov Idi Amin Dada sa nedal zahanbiť, nastolil osobnú diktatúru fašistického typu, a o zverstvách Idiho - mimochodom syna chudobného roľníka, ktorý číta a píše len s ťažkosťami - sa popísali stohy papiera (počet obetí sa odhaduje až na pol milióna osôb). Rovnako krvavým vládcom bol "cisár" Stredoafrickej republiky Bokassa I (Jean-Paul Bokassa), ktorý sa najskôr vyhlásil za doživotného prezidenta a neskôr pri operetnej slávnosti za cisára, pričom tohto čierneho Napoleona sprevádzala bezbrehá krutosť a násilie, rovnako ako nepredstaviteľný luxus. Prvým prezidentom Rovníkovej Guiney sa stal majiteľ kávovníkových plantáží Macias Nguema, ktorý sa razom zmenil na krvavého tyrana a jeho krajina dostala prezývku "koncentračný tábor Afriky". Jeho krutovládu ukončil vlastný syn Tehodoro a diktátor bol odsúdený na smrť za genocídu, systematické porušovanie ľudských práv, rozkladanie štátnych fondov a vlastizradu. V čerstvej pamäti je ešte somálsky diktátor Mohamed Siad Barre, ktorý má na svedomí korupciu, vojenské dobrodružstvo s Etiópiou kvôli Ogadene a napokon úplný rozvrat krajiny, ktorý trvá dodnes. Mali, krajinu v srdci západnej Afriky, priviedol režim Moussa Troarého medzi najchudobnejšie krajiny sveta. V roku 1993 bol za smrť 106 demonštrantov, korupciu i rozkrádanie odsúdený na smrť. Odvolal sa. No a napokon spomeňme ešte Mengista Heile Mariama, ktorý počas 14 rokov svojej vlády systematicky ničil už aj tak zúboženú Etiópiu. Spôsobil smrť asi milióna ľudí hladom, boj s politickými protivníkmi si vyžiadal až 200 000 ľudských životov. Komunistický prezident Mariam, prezývaný aj africký Stalin, je obvinený zo smrti viac ako 1800 ľudí. Prehľad týchto najznámejších diktátorov čierneho kontinentu a hlavne toho, čo všetko stihli "urobiť" pre svoje krajiny, hovorí koniec-koncov sám za seba. Afrika si konečne zaslúži aj niečo iné ako len takýchto neobmedzených diktátorských obmedzencov, niečo lepšie ako krviprelievanie, hlad a večné utláčanie.

Autor: MILAN BUNO (Autor je stálym spolupracovníkom SME)