"Anatolij Čubajs prišiel o post ministra financií." To hovoria jeho príživníci, kým odporcovia vyhlasujú: "Zostal vo funkcii vicepremiéra." V jednom sa však zhodujú. Čubajsov osud je úplne v rukách prezidenta Borisa Jeľcina. Denník Nezavisimaja gazeta uverejnil karikatúru, kde Jeľcin sedí na lebkách a hlavách, z ktorých ešte neopadalo mäso jeho bývalých favoritov. Pod krkom drží maličkého, servilne sa usmievajúceho Čubajsa. Klasická fráza o bytí či nebytí zostala nevypovedaná, ale vládca Kremľa sa už rozhodol. Vo štvrtok večer sa objavil pred televíznymi kamerami a bol sám so sebou naozaj veľmi spokojný, keď národu oznamoval, že na miesto ministra financií povoláva M. Zadornova, človeka z nepriateľsky naladenej Dumy. "Prosím, či pracuje, či robí svoju politiku, my mu budeme pomáhať," samoľúbo a s iróniou v hlase povedal Jeľcin.
Zabil tak niekoľko múch jednou ranou. V očiach verejnosti naoko potrestal Čubajsa za tzv. spisovateľský honorár 90 000 dolárov a pritom čiastočne obmedzil jeho výkonné právomoci. Ako prvý podpredseda vlády však v kabinete stále vytvára potrebnú rovnováhu síl proti premiérovi Černomyrdinovi. Pre Západ a zahraničných investorov je to signál, že Rusko neuhýba z reformnej cesty. Jeľcin ukázal i dobrú vôľu opozičnej väčšine parlamentu a ochotne počúval ich požiadavky. Na druhej strane však zdôraznil, že sa nikým nedá tlačiť k múru. "Tlač a televízia správne podčiarkli, že ultimatívne požiadavky nie sú pre prezidenta prijateľné." Pravdu mal vtedy vicepremiér Boris Nemcov, keď povedal: "Čím úpornejšie komunisti tlačia na prezidenta, aby Čubajsa odvolal, tým viac de facto upevňujú jeho pozíciu."
Jeľcin ešte stále verí v Čubajsovu genialitu, ktorá prináša do štátnej pokladnice veľké príjmy z privatizovaných štátnych podnikov a môže nakoniec Rusko vyviesť z hospodárskej krízy. Na druhej strane je Čubajs svojím založením obyčajný ruský úradník, pre ktorého sú trhové reformy nielen filozofiou, ktorej iste verí, ale i prostriedkom na osobnú moc a materiálne pôžitky. Vôňa peňazí záujmových skupín je pre neho rovnako neodolateľná ako sprepitné pre čašníka. So zdokonaľovaním ruských zákonov a ostrejšou kontrolou štátnych a vládnych úradníkov však vzniká potreba legalizovať sporné príjmy. Preto sa vyplácajú vysoké honoráre za dosiaľ nepublikované knihy a odmeny za neuskutočnené prednášky. Pokiaľ sa objaví dostatočne silný nepriateľ, a takým môže byť hoci odvolaný námestník tajomníka bezpečnosti rady Boris Berezovskij, je na svete škandál raz-dva.
Anatolij Čubajs síce prišiel o ministerské kreslo a o svojich minulý týždeň vyhodených spojencov, ale vplyv bude mať naďalej dostatočne veľký. V Rusku je totiž silný ten, koho podporí prezident. A v Čubajsovom prípade sa tak i napriek ministerskej suspendácii stalo.
Autor: JAN TOBIÁŠ, agentúra Epicentrum
