V roku 1996 Real Madrid zostavil svoju "nákupnú listinu" futbalistov, ktorá obsahovala plány trénera Fabia Capella. Zoznam obsahoval aj meno Roberta Carlosa, v tom čase hrajúceho za Inter Miláno, v Španielsku takmer neznámeho. Až podpis zmluvy ukázal, že to bol skvelý ťah. Ako píše magazín Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA), keď ho klub kúpil, prezident Lorenzo Sanz vedel o ňom, že je ľavý stredopoliar a má silnú strelu. Pre neho bola však najdôležitejšia cena, menej ako 5 miliónov dolárov. Medzitým prvý Brazílčan, obliekajúci biely dres Realu, získal mnohé ocenenia. Veľkosti a rozsahu jeho talentu sa nevyrovnal žiadny Španiel. Po prvom vystúpení na štadióne Santiago Bernabeu sa zapísal do sŕdc fanúšikov a popri Raúlovi Gonzalesovi sa stal jedným z najväčších súčasných idolov.
Dar od Boha, osud, či plány šťasteny? Dedičné vlohy od otca a matky vytvorili futbalovú hviezdu. Tentoraz síce nie útočníka, ktorým bol otec, láskavú povahu má po mamičke. Lekársky tím klubu bol prekvapený jeho fyzickými danosťami po analytických testoch. Jedna z jeho najpozoruhodnejších čŕt je veľkosť stehien. Mnoho fanúšikov bolo zaskočených, keď si merali obvod svojho stehenného svalu a zistili, že sa ani trochu nepriblížili k 58 cm Carlosa. Má neuveriteľne tvrdú strelu. Jedna z mála vecí, ktoré o Robertovi Carlosovi vedeli ľudia z Realu, keď ho kupovali z Milána, že rýchlosť strely dosiahla rekordných 150 km/h. A španielski fanúšikovia nemuseli dlho čakať na jeho silu v akcii. Počas tretieho zápasu sezóny 1996/97 proti Betisu Sevilla dal gól strelou, ktorej namerali 140-kilometrovú rýchlosť. Brazílčan je zároveň všestranný atlét. Stovku zabehol pod 11 s, urobí salto nad 65 cm. Stále chce vyhrávať, preto vyvíja neustály tlak na súpera. Vo väčšine zápasov Real otočil dianie vďaka jeho eufórii. Dokázal motivovať tím vo viere, že ešte stále má nádej. Prezident klubu Lorenzo Sanz priznal, že podpis zmluvy s Robertom Carlosom bol veľmi výhodný. To bol aj dôvod, prečo nástojil na jej predĺžení. Pôvodná mala vypršať v júni 2000, terajšia má platnosť až do júna 2002. Klauzula v kontrakte však hovorí, že hráč môže odstúpiť od zmluvy a odísť iba vtedy, ak zaplatí 100 miliónov US dolárov. Pozitívne pre Roberta Carlosa je, že ho neobmedzujú v akciách na ihrisku. Veľakrát už ukázal, že mu záleží na kamarátoch. Je nezištný pri kombinácii, prihrávkach lepšie postaveným spoluhráčom. Skromné prostredie rodiny, v ktorej vyrastal, zanechalo známky aj na jeho charaktere. Otvorene priznáva, že ako dieťa mal veľmi málo hračiek, pretože jeho rodičia si ich nemohli dovoliť kúpiť.
Hneď v deň prvého tréningu vo farbách Realu vzbudil veľkú pozornosť. Ostal na ihrisku až 45 minút, pričom ostatní hráči odišli už po desiatich minútach. Musel totižto rozdať toľko autogramov, aby uspokojil každého. Nečudo, že si rýchlo získal srdcia fanúšikov.
O Robertovi je známe, že je hlboko nábožensky založený. Často číta Bibliu a verí, že za všetko dobré, čo ho stretlo v živote, vďačí práve Bohu. Najviac mu záleží na zdraví a šťastí svojej manželky Alexandry a dvoch dcér, Roberty a Giovany. Trávi s nimi takmer všetok svoj voľný čas, ak si ho, pravdaže, nájde v nabitom kalendári. Znie to neuveriteľne, že by hráč Realu mohol ísť medzi fanúšikov čakajúcich na lístky a poklebetiť si, ale práve toto Roberto robí. Ak sa na štadióne Bernabeu pripravuje veľký zápas, fanúšikovia skupujú lístky už tri dni vopred a stanujú pred štadiónom. Najväčšou atrakciou býva zápas proti odvekému rivalovi Barcelone. Zápas dal príležitosť Robertovi, aby načas zjednotil fanúšikov oboch klubov, lebo ho uznávajú aj barcelonskí priaznivci. Po zápase strávil pol hodinu rozdávaním autogramov, rozhovormi, ale hlavne rozdávaním dobrej nálady.
Každému v Madride je jasné, že to, čo motivuje Roberta v tejto činnosti, je jeho dobráckosť a cítenie s kamarátmi. Nie však o všetkých jeho zaujímavých skutkoch sa verejnosť dozvie. Daroval už množstvo kopačiek mladým do klubov, alebo aj deťom, ktoré si prídu pýtať nejaký suvenír. Ktovie, možno práve niektorý z nich môže byť úspešný práve v Robertových kopačkách.
Svet Roberta však nie je len futbal. Uvedomuje si aj všeobecné spoločenské problémy a stále sa stará o rodinu v Brazílii. Jedným z jeho snov je otvoriť veľký sirotinec v Sao Paulo, kde by deti mohli žiť v lepších podmienkach a chodiť riadne do školy. Pri pohľade na svoje dve šťastné dcéry sa nemôže ubrániť spomienkam na svoje nie práve najlepšie detstvo. Neustále cíti potrebu v niečom pomáhať. Jeho najnovší plán je založiť sieť škôl futbalu v Brazílii, kde by sa deti bezplatne učili základy futbalu.
Autor: jmm
