Pani Keltošová v Slovenskej televízii víťazoslávnym úsmevom zvestovala, že odborári sa už zriekli požiadavky trinásteho platu. Asi nie som dobrým Slovákom, ale jej slová ma vôbec neprivádzajú do úžasu a zdá sa mi, že sa nám pani ministerka posmieva. Myslím si , že v čase intenzívneho vytvárania kapitálovo silnej vrstvy z radov opôr vládneho hnutia, keď vyvolení môžu v krátkom čase "čestnou a poctivou prácou" získať zopár miliónov či miliárd, by vari nemalo byť problémom, aspoň pred Vianocami, uľahčiť obyčajným ľuďom ich každodenné materiálne starosti. Vo vyspelom svete je to celkom bežné. "Prečo sa tí ľudia búria?" pýtala sa kedysi nešťastná Mária Antoinetta. "Nemajú chlieb, vaše veličenstvo," odpovedali jej. "Tak nech jedia koláče, keď nemajú chlieb," povedala, naučená nechávať sluhom zvyšky po hostinách a stala sa tak predobrazom tých, čo z výšky svojho postavenia nedovidia na ulicu. A škaredo na to doplatila. Medzitým sa situácia zmenila, moc už nie je daná zhora od Boha, ale zdola - od voličov, a tak je dnes potrebné zariadiť, aby ulica nevidela, čo sa robí v palácoch, aby lesk cudzieho bohatstva považovala za prísľub svojich krásnych zajtrajškov a nie za posmech od tých, ktorých si vyvolila za správcov vecí verejných. "Ešte tento rok bude ťažký a potom už bude dobre," posmieval sa premiér pred niekoľkými rokmi obyčajným ľuďom, ktorí ho nadšene počúvali a ani netušili, že to sľubuje iba hŕstke svojich verných rovnako ako ono známe: "bude to inak a bude to lepšie," keď rušil druhú vlnu kupónovej privatizácie a zároveň tým kládol základný kameň úžasného majetku niekoľkých novozbohatlíkov. "Štvrtú otázku som vypustil, aby zbytočne nemýlila ľudí," neskrýval minister vnútra svoje pohŕdanie nad tými, čo sa chceli vyjadriť k správe vecí verejných. "Počúvame hlas svojho svedomia," oznamujú svojim voličom niektorí poslanci, ktorí porušujú ústavu a robia si tak verejne posmech zo všetkých, čo sa naivne domnievajú, že lojalita voči štátu znamená dodržiavať jeho zákony. Pohŕdanie a výsmech voči všetkému, čo neslúži vládnej moci, sa už stalo chlebom každodenným služobníčkom moci, ktorým zachutili koláčiky. Zvyčajne sú to iba také omrvinky, zvyšky po hostine, ako voľakedy nechávala služobníctvu Mária Antoinetta. Alebo sa môžu aspoň radovať, že nedostanú ani ten trinásty plat, že sa ho zrieknu, aby novozbohatlíci mohli dostať ďalšie úľavy. Ich viera a vernosť voči novým pánom je úžasná, ale mne sa nepozdáva . Asi nie som dobrým Slovákom.
Autor: PAVOL STANO, Nový Smokovec
