Mýtus Jánošíka, ochrancu chudobných, sa prelína našimi dejinami

Podľa legiend a rozprávok je Jánošík slovenský ľudový hrdina, zbojník, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Mýtus Jánošíka, ochrancu chudobných a pokorených, sa prelína našimi dejinami. A nie sú o nič chudobnejšie ako dejiny ostatných európskych národov,

ktoré sú tiež popretkávané postavami zbojníkov, hrdinov ako Robin Hood, Wlliam Tel a iní. Len my Slováci sme akosi postupom času obrátili hore nohami mýtus Jánošíka, zbojníka, hrdinu, čo bohatým bral a chudobným dával. V našom 20. storočí jeho tradícia, z ktorej, zdá sa, vychádzali naši najvernejší roduverní, sa diamietrálne zmenila. Cudzie majetky síce brali, ale dávali sebe a svojím blízkym. Za hlinkovského Slovenského štátu v rokoch 1939-45 tí dobrí, roduvernejší Slováci si prisvojili majetky zatracovanej neárijskej rasy - spoluobčanov židovského vierovyznania. Krádež zakryli honosným názvom - arizácia. Aby náhodou nezostali svedkovia tohto "humánneho" privlastňovania majetku, deportovali Židov do vyhladzovacích táborov. Takto sa zrodila nová slovenská majetná tieželita, vrstva rýchlozbohatlíkov, dobrých národovcov. Po roku 1945 - politicky a štátne privilegovaných arizátorov v ďalšej pseudojánošíkovskej etape slovenských dejín zbojstva vymenili ešte lepší a privilegovanejší. Pod heslom konfiškácie, brali spoluobčanom Maďarom, Nemcom a aj Slovákom, fyzickým osobám i právnym subjektom. Opäť legálne a ich majetky zostali u nových najlepších a najzaslúžilejších Slovákov. Ale ani títo slovenskí "pseudojánošíci" si nakradnutý majetok dlho neužívali. Prišiel ďalší historický zlom - Víťazný február. Postupne sa ukradlo všetko, čo sa len dalo, znárodňovalo sa. Komunizmus si podal ruku so zverstvami nacizmu. Uvoľnenie z područia veľkého sovietskeho "brata" po nežnej revolúcii nám dávalo nádej, že slovenským pseudojánošíkovským praktikám odzvonilo. No čuduj sa svete, znova sa nám tu objavili ešte lepší Slováci, mnohí až veľmi dobrí komunisti. Obrátili kabáty a hlásajú svoje roduverné politické presvedčenie. Veselo privatizujú, klamú, vydierajú a okrádajú jednotlivcov i spoločnosť. S nadšením počúvajú hlas svojho vodcu, bez ohľadu na ľudskosť, etiku a morálku. Nemáme síce koncentračné tábory, veď sme vládou i parlamentom deklarovaná demokratická spoločnosť. Ale namiesto táborov sa organizujú únosy, výbuchy, vydierania a vraždy. Nemali by sme zabudnúť na citát z Biblie "Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom". A ten chlieb je už dnes na to dostatočne tvrdý.