Skinheads sú v Rusku vďaka svojmu malému počtu na okraji záujmov orgánov zodpovedných za štátnu bezpečnosť. Na rozdiel od svojich západných kolegov nemajú ani vlastnú internetovú stránku. "Britogolovyje" (vyholené hlavy), ako sa skínom v Rusku hovorí, sú zatiaľ výhradnou záležitosťou Moskvy a Petrohradu. Ich počet sa nedá presnejšie stanoviť. Veľmi hrubé odhady hovoria asi o 2000 "holých lebkách" v takmer deväťmiliónovej ruskej metropole. "Hovoriť o jednotnom hnutí skinheads v Rusku je nezmysel. Ide skôr o rôznorodé skupiny, ktoré spája agresivita s rasistickým podtextom. Ich heslom nie je známe ,White power`, ale najčastejšie ,Smrť negrom`," povedal ČTK novinár Jevgenij Karamjanov, všeobecne považovaný za jedného z najväčších odborníkov na skinheads v Moskve. Napriek tomu vraj majú ruskí skíni na svedomí už viac ako 20 obetí a niekoľko desiatok ťažko zranených ľudí. Najobľúbenejším miestom ich útokov sú údajne podchody okolo moskovskej Univerzity národov Patricea Lumumbu, kde študuje veľa Afričanov a Ázijčanov. "Holé lebky", ktoré sa najviac blížia európskemu, resp. americkému modelu, sa schádzajú každý večer na Starom Arbate v centre Moskvy, počas víkendu v odľahlejšom Gorbunovovom parku. Ide výhradne o mladých ľudí vo veku od 16 rokov so všetkými skinheadskými atribútmi. Zvláštnou kapitolou moskovských skínov je časť fanatických fanúšikov miestnych futbalových klubov Spartak a Torpedo, ktorí si holia hlavy a otvorene sa hlásia k rasizmu. Podľa Encyklopédie extrémistických organizácií vydanej Moskovským protifašistickým centrom v Rusku teraz pôsobí okolo 300 zoskupení, väčšou či menšou mierou propagujúcich fašizmus, sociálnu, rasovú, národnostnú a náboženskú neznášanlivosť. V snahe dostať tieto organizácie aspoň pod čiastočnú kontrolu uverejnil Boris Jeľcin dva prezidentské výnosy. V marci 1995 dekrét o postupe mocenských orgánov proti skupinám propagujúcim fašistické idey, rasovú, sociálnu, národnostnú a náboženskú neznášanlivosť a tento rok v októbri výnos o vytvorení komisie pre vyšetrovanie činnosti extrémistických organizácií. Podľa Jevgenija Prošečkina si však v Rusku dnes "ktokoľvek môže obliecť parádnu uniformu, zavesiť na seba vymyslené metále a pochodovať, vysoko dvíhajúc nohy, centrom mesta. Hlavné je nenarušovať dopravu a neútočiť na okoloidúcich. Tí potom zasa môžu na naše hlavy hádzať rajčiaky, nesmú sa však trafiť," poznamenal Prošečkin.