Vo francúzskych novinových stánkoch chýbal včera ráno nielen Le Figaro, ale aj veľa ďalších francúzskych denníkov. Deň predtým zase poslucháči väčšiny verejnoprávnych francúzskych rozhlasových staníc počúvali namiesto informácií hudbu. Tá sa ozývala prakticky celý utorok namiesto správ aj na tunajšej obľúbenej rádiostanici nepretržitých francúzskych informácií parížskej France-Info.
Sloboda tlače sa predsa nedá oddeliť od vlastnej novinárovej peňaženky, vysvetľujú 24-hodinový štrajk francúzskych novinárov verejnosti ich odboroví zástupcovia. Ako však ironicky poznamenáva tunajšia verejná mienka, nie sú francúzski novinári presvedčiví, keď hovoria o svojom remesle v krajine, kde sa stále viac ako 12 percent aktívneho obyvateľstva tvrdo vyrovnáva s bremenom trvalej nezamestnanosti.
Liberté, égalité, fraternité - voľnosť, rovnosť, bratstvo, toto heslo nie je len povinne umiestnené na všetkých francúzskych radniciach, chce ho, samozrejme, uznávať aj každý francúzsky novinár. Zároveň však novinári ťažko vysvetľujú, že ich štrajk pripadá tunajšej verejnosti ako útok na toto základné heslo francúzskej demokracie. Francúzsky parlament sa totiž rozhodol, že zruší, rovnako ako to urobil napríklad pre výrobcu fajok vo východofrancúzskom meste Saint-Claude, povojnové privilégium novinárov - mimoriadnu 30-percentnú zľavu na daniach.
"My sme za rovnosť", vysvetľujú francúzski novinári a argumentujú tým, že práve zrušenie tohto privilégia pripraví hlavne mladých francúzskych novinárov, z ktorých väčšina nezarába viac ako 7000 frankov mesačne, za rok na daniach prinajmenšom o jeden z ich platov. Cieľ štrajku francúzskych novinárov, ktorých sila donútila dnešnú ľavicovú vládu uvažovať, že zrušenie tohto daňového privilégia prinajmenšom odloží, bol podľa odborárov dvojaký. Chceli nielen upozorniť na poloprázdne novinárske peňaženky, pretože kým hviezdy televíznej obrazovky môžu zarábať až 200 000 frankov mesačne, väčšina novinárov dostáva menej ako 7000 frankov, ale pokúšali sa zároveň prinútiť hlavne súkromných zamestnávateľov, vydavateľov novín a prevádzkovateľov televízií a rozhlasu, aby siahli hlbšie do vrecka. Aj preto bol štrajk najsilnejší vo verejnoprávnom rozhlase, kde predsa ich zamestnávateľ nielen vyberá dane od všetkých, ale zároveň vypláca aj ich platy. Francúzska vláda, ako sa zdá, ustupuje, čo sa nedá povedať o súkromných vydavateľoch francúzskych novín a časopisov či prevádzkovateľoch rozhlasových a televíznych staníc. Tí radšej upozorňujú: "Dajte si pozor, ľudí je dosť aj vo Francúzsku." Dnes je viac ako tretina novinárov nezamestnaných. A tým ide predovšetkým o plat, a nie o dane.
Autor: ADOLF BAŠTA, PARÍŽ (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
