Komunálne voľby v Dánskom kráľovstve boli dôležitým testom pre parlamentné voľby, ktoré budú v septembri budúceho roka. O to viac sa do pozornosti dostala krajne pravicová ľudová strana. Tá sa na komunálnej úrovni uchádzala o priazeň voličov prvýkrát, predsa však zaznamenala nezanedbateľné výsledky.
Napokon vzhľadom na predvolebné témy mala dobrú východiskovú pozíciu. Aj vláda premiéra Poula Nyrupa Rasmussena niektorými krokmi naznačila, že hlavnými predvolebnými témami nielen komunálnych, ale aj budúcoročných parlamentných volieb budú cudzinci a kriminalita. Rasmussen uviedol, že chápe znepokojenie Dánov, keď sa v niektorých mestských štvrtiach grupujú cudzinci žijúci zo sociálnej podpory. Útočil hlavne na skupiny mladých prisťahovalcov. Dánska polícia preto napríklad dostala o 300 miliónov dánskych korún viac, aby mohla úspešnejšie bojovať proti cudzineckým bandám, ktoré do krajiny prichádzajú ilegálne cez hranicu s Nemeckom. Vláda sa snaží zvýšiť doterajšiu trojročnú hranicu pre poskytnutie trvalého povolenia na pobyt na päťročnú. Premiér Rasmussen avizuje "novú prisťahovaleckú politiku".
V tejto atmosfére síce ostala vládna Sociálnodemokratická strana najsilnejšou stranou, ale so stratou 1,2 percenta. Naopak, výrazný vzostup zaznamenala práve krajne pravicová Dánska ľudová strana. Tá, po sčítaní 93 percent hlasov, získala 6,8 percenta napriek tomu, že svojich kandidátov mala len v 142 z 275 miest a obcí. Predsedníčka tejto strany Pia Kjaersgaardová hodnotila výsledky volieb ako reakciu voličov na "pasívnu politiku vlády v otázke prisťahovalectva". V komunálnych voľbách v Dánsku, kde neexistuje výslovný zákaz nacistických aktivít, prvýkrát kandidovali aj neonacisti. Ich vodca Jonni Hansen získal vo svojom obvode hlas jedného z každých 200 oprávnených voličov.
Prisťahovalecká politika sa tak v Dánsku stáva nielen predvolebnou výzvou, v ktorej neúspechy vlády budú úspechmi krajne pravicových síl.
