Štvrtok, 25. február, 2021 | Meniny má Frederik(a)KrížovkyKrížovky

Vysokým školám treba vrátiť postavenie, ktoré im patrí *Zhovárame sa s predsedom sekcie SDK pre vysoké školy a vedu Prof. MUDr. Jurajom Švecom, DrSc., poslancom NR SR za DU

# Pán profesor, čím sa doteraz zaoberala vaša sekcia?

"Pre vysoké školy je veľmi dôležité, aby boli samosprávne a aby rozhodovali o smerovaní náplne svojej činnosti v súlade s potrebami spoločnosti. Naša sekcia sa v prvom rade zaoberala potrebnou legislatívou. Popri zákone o vysokých školách je dôležitý aj zákon o štátnej podpore vedy a techniky a zákon o štátnom fonde vedy. Upravujú financovanie vedy podľa zvyklostí a noriem EÚ a ich cieľom je oddeliť rozhodovacie kompetencie štátnej správy a odbornej verejnosti. Ďalším dôležitým krokom je rekonštrukcia vysokoškolského systému, pričom vychádzame z odporúčaní odbornej komisie OECD. Jedným z nich je, aby sa naše vysoké školstvo ďalej diverzifikovalo. Ide o to, aby u nás nepôsobilo 21 univerzít, ale aby sa vysoké školy diverzifikovali na univerzitné inštitúcie, profesijne orientované vysokoškolské inštitúcie a niektoré vysoké školy s veľmi úzkym odborným zameraním. SDK nebude rušiť vysoké školy zriadené v Slovenskej republike, bude tieto veci riešiť citlivo, formou odporúčaní k úprave študijných programov. V horizontálnej rovine by sme radi pokračovali v tradíciách reformy z roku 1990. Naším cieľom je podporiť kratšie formy štúdia, čo umožní zvýšiť celkový počet študentov na vysokých školách, a to je dlhodobým cieľom SDK. V 21. storočí stúpne potreba vysokoškolsky vzdelaných ľudí - už dnes je veľká priepasť medzi SR a EÚ. Z celkového počtu ekonomicky činného obyvateľstva je podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí asi 11 %, kým v EÚ je to 20 % a viac. Percento nezamestnaných vysokoškolákov v SR je nízke (necelé 1 %), môžeme teda pokojne zvyšovať počty študujúcej mládeže. V nadväznosti na reformu vysokých škôl bude potrebné riešiť aj otázku nezamestnanosti stredoškolákov, ktorá je veľmi vysoká, najmä u absolventov stredných škôl bez maturity (predstavuje až 46 %). Dôležitou zložkou reformy je veda a výskum. Univerzity sú liahňami nových vedeckých pracovníkov, zdrojom nových vedeckých informácií. Je potrebné, aby sa veda na vysokých školách výrazne podporila. Považujeme tiež za dôležité preveriť oprávnenosť niektorých rezortných vedeckých výskumných pracovísk."

Skryť Vypnúť reklamu

# Ako mienite zmeniť pravidlá financovania vysokých škôl?

"Existuje veľa modelov financovania vysokých škôl, žiadny z nich sa nedá v plnej miere jednoducho prebrať. Je potrebné uvažovať o podiele financovania podľa počtu študujúcich. Tento podiel býva od 20 až po 50 %. To znamená, že 50 % rozpočtu zo štátnych zdrojov sa prideľuje podľa potrieb vysokej školy, ktoré kryjú prevádzkové náklady. Rozpočet, ktorý je potrebný pre výchovnovzdelávací proces, sa rozdeľuje podľa počtu študentov - rovnako, ako aj časť kapitálových nákladov na prístrojovú a edukačnú techniku a pod. Tento model je prijateľný - s úpravami zohľadňujúcimi naše potreby. Iným princípom je financovanie bez vnútornej diferenciácie rozpočtu - systém tzv. lump sum, ktorý sa aplikuje vo väčšine vyspelých krajín EÚ. Rozhodovanie o rozpočte je v rukách vedenia školy a samosprávnych orgánov. Na vzdelávací proces potrebujú školy stále vyššie čiastky. Napríklad jedno cvičenie v molekulárnej biológii môže stáť niekoľko tisíc dolárov. Spomínam si na svoje vlastné štúdiá, keď sme v druhom ročníku museli vedieť stanoviť všetky katióny a anióny anorganických solí a museli sme sa to v laboratóriu jednoducho naučiť. Dnes je náročnosť na odbornú prípravu oveľa vyššia, a teda aj nákladnejšia. Osobitnou kapitolou je sociálne postavenie študentov, ktoré bude treba riešiť diferencovaným financovaním."

Skryť Vypnúť reklamu

# Mohli by ste povedať niečo konkrétnejšie o pripravovanej diferenciácii vysokoškolského systému?

"U nás sa táto diferenciácia väčšinou nie celkom dobre chápe. Bakalárske a magisterské štúdium sa považuje za jeden výchovno-vzdelávací proces, kde, povedzme, prvé tri ročníky toho istého štúdia sa ukončujú bakalárskym diplomom a tí študenti, ktorí chcú, môžu pokračovať v štúdiu až po získanie titulu magistra. Ďalej majú možnosť pokračovať v doktorandskom štúdiu a pripravovať sa na získanie vedeckého titulu PhD. Tento trojstupňový proces je možné vnútorne diferencovať aj tak, že bakalárske štúdium sa organizuje samostatne, ako kratšia forma štúdia a magisterské štúdium sa organizuje paralelne, takisto ako samostatná forma štúdia. Cieľom tohto tzv. binárneho modelu je práve cestou kratších foriem štúdia prilákať viac študentov na vysoké školy, resp. dať im viac možností študovať. Tento systém sa mimoriadne dobre osvedčuje na technicky orientovaných vysokých školách, ale má uplatnenie aj na univerzitách."

Skryť Vypnúť reklamu

# Máte tiež v úmysle zaviesť štúdium formou voliteľných predmetov. Mohli by ste to priblížiť?

"Vývoj vysokoškolského vzdelávania v Európe ide od klasických rigídnych foriem stredovekých univerzít k moderným systémom prepojenia jednotlivých výučbových smerov vo vnútri vysokej školy. Napríklad študent študujúci farmáciu by mohol mať záujem vzdelávať sa v oblasti obchodného práva, ak chce, povedzme, pôsobiť v lekárni. Dnes takúto možnosť nemá, pretože jeho študijný program je tak naplnený, že si jednoducho nenájde čas, aby navštevoval aj kurzy na právnickej fakulte a na jeho vlastnej fakulte sa takéto kurzy neposkytujú. Je treba nájsť systém, ktorý by umožnil prepojenie vzdelávania tak, aby si študenti mohli slobodne svoj študijný program upravovať prostredníctvom voliteľných predmetov podľa vlastnej predstavy. Dnes tomu bráni aj zaužívaná prax, rigidita v myslení učiteľov a neochota meniť výučbové programy."

Skryť Vypnúť reklamu

# Predpokladáte, že dnešná generácia študentov by už mala záujem o takýto systém štúdia? V nedávnej minulosti sa každý skôr snažil "odbiť" si povinné prednášky.

"Myslím, že áno. Dnes študenti pristupujú k štúdiu veľmi pragmaticky. Každý chce počas štúdia získať čo najviac, aby sa uplatnil na trhu práce. Konkurencia, a najmä sloboda rozhodovania o sebe samom, o svojej budúcnosti, dáva aj tejto dimenzii novú kvalitu. Študenti naozaj hľadajú možnosti, ako sa čo najviac dozvedieť. Svedčí o tom napr. ich snaha študovať čiastočne v zahraničí, študovať jazyky, vzdelávať sa v oblasti informatiky, personálneho a inštitucionálneho riadenia a pod. Snaha po vzdelaní je veľmi výrazná."

# Ako chcete zabezpečiť spätnú kontrolu kvality vysokoškolského štúdia?

Skryť Vypnúť reklamu

"To je veľmi dôležitý krok. V Európe existuje systém spätnej kontroly kvality všetkých činností vysokej školy, najmä vzdelávacích činností. V tomto smere u nás ministerstvo školstva dodnes žiadnu aktivitu nevykonáva. Nikto sa nestará o to, aká je kvalita výučbového procesu."

# V prípade volebného víťazstva SDK navrátite vysokým školám rozhodovacie právomoci v oblasti udeľovania vedeckých hodností?

" Určite. Zákon o správnom konaní dnes obmedzuje rozhodovacie právomoci vedeckých rád fakúlt a vysokých škôl. Proti rozhodnutiu týchto orgánov možno podať odvolanie na vyšší orgán a teda ministerstvo školstva môže zasahovať do všetkých rozhodnutí školy. Je treba zvýšiť právomoci samosprávnych orgánov vysokých škôl a akceptovať rozhodnutia vedeckých rád, ktoré sú najvyššími odbornými grémiami."

Skryť Vypnúť reklamu

# Váš program obsahuje aj požiadavku zaviesť štatút vysokoškolského učiteľa a študenta v súlade s medzinárodným štandardom.

"Učitelia na vysokých školách dnes nepožívajú úctu verejnosti, ktorá im patrí, čo je dané aj tým, že štatút vysokoškolského učiteľa nie je definovaný a je podceňovaný. Rovnako aj štatút študenta si vyžaduje definíciu, ktorú je potrebné zakotviť v zákone a zabezpečiť študentom všetky privilégiá, ale aj povinnosti."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  2. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte
  3. Trnavská univerzita: 385 rokov akademickej excelentnosti
  4. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  5. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  6. Získaj náskok pred štartom
  7. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  8. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  9. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  2. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  3. Získaj náskok pred štartom
  4. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  5. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  6. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  7. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  8. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  9. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  10. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 18 861
  2. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 10 031
  3. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 9 784
  4. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 773
  5. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 471
  6. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 6 346
  7. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 143
  8. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 5 706
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 109
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 4 624
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu