"Vystúpili sme z autobusu a nasledovali sprievodcu, ktorý nám niečo vysvetľoval. A potom sme v údolí počuli streľbu, približovala sa, my sme sa skryli za nejakú sochu, potom prišli ozbrojenci, boli takí mladí, vyzerali na dvanásť," rozpráva Rose-Marie Douceová, švajčiarska turistka, ktorá len so zranením prežila pondelkovú masakru. "Tí mladíci nás prinútili kľaknúť si na kolená a potom začali strieľať. Spadol na mňa jeden tučný pán a potom ešte jedna pani, vytŕčala mi len noha a ruka, a tam ma postrelili. Potom ešte obchádzali ležiace telá a kto žil, ten dostal ranu z milosti. Mladé dievčatá odvliekli so sebou o trochu ďalej, kričali, oni im robili čosi hrozné a potom sa na chvíľu vrátili. Počula som, ako niekto šepká, hádam tá pani nado mnou, zostaňte v pokoji, vracajú sa. Namočila som si vreckovku do krvi a dala som si ju na hlavu a potom som sa už vôbec nehýbala. Trvalo to viac ako hodinu, možno hodinu a pol, kým prišla pomoc. Niekto mi siahol na nohu, myslela som si, že sú to zase teroristi, ale to boli ľudia, ktorí nám prišli pomôcť. Naložili ma do sanitky a odviezli do nemocnice. Hrozné je, že všetci Egypťania, s ktorými som sa tu stretla, boli takí milí, až do pondelka."