V nasledujúcom texte vychádzame z výskumu, ktorý uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v prvej polovici októbra 1997. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS. Výberová vzorka 2262 respondentov zahŕňa obyvateľov Slovenska vo veku od 17 rokov. Výberová vzorka je reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkosti sídla, kraja.

ZLATÉ A TEMNÉ ČASY

Ako ukazuje tabuľka 1, ľudia na Slovensku pokladajú za "zlaté" tie obdobia, ktoré sa vyznačovali nesporným demokratickým smerovaním: Slovenské národné povstanie, november 1989 a prvú Československú republiku. Prevahou pozitívneho hodnotenia nad negatívnym sa vyznačujú aj ďalšie tri obdobia so silným demokratickým prvkom: obdobie po novembri 1989 do volieb 1992, rok 1968 a obdobie vlády širokej koalície v roku 1994.

Naopak, za "najtemnejšie" pokladajú päťdesiate roky, obdobie tretej vlády V. Mečiara po voľbách 1994 a obdobie druhej vlády V. Mečiara od vzniku samostatnej SR do jeho odvolania v marci 1994. Tlak nedávnej histórie valcujúcej demokraciu prostredníctvom druhej a tretej vlády V. Mečiara je taký silný, že obdobie slovenského štátu, ako aj normalizačné 70. a 80. roky vyznievajú v porovnaní s týmito etapami ponovembrového vývoja priaznivejšie.

Staršie obdobia našich dejín sú najväčšmi zahalené do hmly nevedomosti: približne tretina občanov nevie zaujať stanovisko k 1. ČSR, k slovenskému štátu a k 50. rokom.

Tabuľka 1

Ako hodnotíte nasledujúce historické obdobia? (%)

Veľmi Rovnako Veľmi Neviem

kladne kladne záporne

a skôr ako a skôr

kladne záporne záporne

Prvá Československá republika 42 14 8 36

Slovenský štát (1939-1945) 27 18 24 31

Slovenské národné povstanie 59 17 5 19

Päťdesiate roky 11 20 38 31

Rok 1968 38 16 30 16

Sedemdesiate a osemdesiate roky 30 34 22 14

November 1989 (nežná revolúcia) 53 25 16 6

Obdobie od vzniku samostatnej SR v januári 1993 do odvolania vlády V. Mečiara v marci 1994 26 35 30 9

Obdobie po novembri 1989 do volieb 1992 40 31 21 8

Obdobie vlády J. Moravčíka v roku 1994 32 30 25 13

Obdobie vlády koalície HZDS-SNS-ZRS po voľbách 1994 21 25 48 6

Zaujímavé poznatky o trendoch vo vývoji historického vedomia umožňuje porovnanie našich zistení s výskumom Inštitútu pre stredoeurópske štúdie UK zo septembra 1992. Vyplýva z neho, že pred piatimi rokmi bola "historická hmla" ešte hustejšia: vtedy nevedelo obdobie 1. ČSR posúdiť až 47 % respondentov a obdobie slovenského štátu 42 %. Odvtedy sa hodnotenie 1. ČSR zlepšilo (z 26 % kladných hodnotení roku 1992 na 42 % dnes). To znamená, že dnešným oficiálnym otcom slovenskej emancipácie z radov SNS a HZDS sa nepodarilo napriek neraz zjavne protičeskej rétorike odcudziť občanov samostatnej SR od tohto obdobia spoločných českých a slovenských dejín, takého dôležitého pre rozkvet slovenskej vzdelanosti, kultúry, pre rast výhonkov pluralitnej demokracie a občianskej spoločnosti na Slovensku.

Pokiaľ ide o vojnový slovenský štát, oproti roku 1992 je síce jeho hodnotenie o čosi kritickejšie (podiel záporných hodnotení stúpol z 20 % na 24 %), stále však rozloženie odpovedí svedčí o pretrvávajúcom hodnotovom relativizme. Je znepokojujúce, že deportácie slovenských Židov, kolaborácia s hitlerovským Nemeckom nie sú pre väčšinu občanov dostatočne silným argumentom na preváženie zdôvodnenia "chlebového" a formálno-štátneho. Nezanedbateľný podiel na tomto hodnotovom relativizme má politika vládnej koalície tolerujúca otvorenú propagáciu slovenského štátu predstaviteľmi Slovenskej národnej strany.

Naopak, éru komunizmu dnes vnímajú občania o čosi zhovievavejšie ako pred piatimi rokmi. Hrôzy päťdesiatych rokov, koniec nádejí na reformu socializmu po sovietskej okupácii, čistky sedemdesiatych a osemdesiatych rokov - to všetko sa v historickej pamäti mieša s egalitarizmom a predvídateľnosťou vtedajšieho života, s rastom životnej úrovne, s intenzívnou bytovou výstavbou a s ďalšími prvkami dnes už nenávratne strateného raja sociálnych istôt. Odtiaľ tá ambivalencia pri hodnotení jednotlivých etáp "budovania socializmu" v Československu a na Slovensku.

VIACERO VERZIÍ MINULOSTI

Keď si nasadíme stranícke okuliare, vidíme, že existuje viacero verzií minulosti. Táto skutočnosť najväčšmi udiera do očí pri porovnaní postojov prívržencov SDK a HZDS k obdobiam ponovembrového vývoja. Polarizácia pri hodnotení všetkých štyroch - ale najmä posledných dvoch - fáz vývoja ponovembrového režimu je takmer dokonalá: obdobie, ktoré je pre jedných "biele", je pre druhých "čierne", a naopak. Interpretácie prívržencov Maďarskej koalície sledujú zhruba rovnakú líniu ako SDK, interpretácie SDĽ takisto, hoci s podstatne vyšším stupňom voľnosti. Výklad nedávnej minulosti v podaní SNS sa zase približuje výkladu HZDS.

Všimnime si však ľavú časť tabuľky 2, ktorá obsahuje postoje prívržencov strán k obdobiam pred rokom 1989. Prívrženci SDK majú svetlé obdobia histórie jasne zadefinované: november 1989, Slovenské národné povstanie, 1. ČSR. Naopak, temné stránky histórie sa podľa nich písali v päťdesiatych rokoch, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a za slovenského štátu.

S odlišnými interpretáciami sú stotožnení priaznivci HZDS. Pozitívnou historickou dominantou je pre nich SNP, za ktorým so značným odstupom nasleduje november 1989 a slovenský štát. Pre prívržencov SNS nasleduje obdobie slovenského štátu dokonca hneď za SNP a pred nežnou revolúciou. Obdobie slovenského štátu a SNP, ktoré sú pre prívržencov SDK a SDĽ zjavne hodnotovo nekompatibilné, sa tak paradoxne ocitajú u prívržencov dvoch z vládnych strán na jednej strane hodnotového spektra.

Tabuľka 2

% prívržencov politických strán kladne hodnotiacich nasledujúce historické obdobia:

A. Prvá Československá republika

B. Slovenský štát (1939-1945)

C. Slovenské národné povstanie

D. Päťdesiate roky

E. Rok 1968

F. Sedemdesiate a osemdesiate roky

G. November 1989 (nežná revolúcia)

H. Obdobie po novembri 1989 do volieb 1992

I. Obdobie od januára 1993 do odvolania vlády V. Mečiara v marci 1994

J. Obdobie vlády J. Moravčíka v roku 1994

K. Obdobie vlády koalície HZDS-SNS-ZRS po voľbách 1994

A B C D E F G H I J K

SDK 59 21 60 8 47 16 76 64 15 68 2

MK 48 7 38 10 42 35 56 49 13 64 2

SDĽ 39 19 77 5 46 39 36 30 14 33 5

HZDS 40 43 70 14 37 36 48 37 58 8 73

SNS 40 56 64 6 31 24 52 33 46 19 41

ZRS 36 28 57 21 22 43 43 33 31 19 43

Nevoliči 32 25 53 20 33 32 44 25 15 15 8

Nerozhodnutí 27 21 51 12 28 26 50 31 23 21 8

PEČAŤ HISTORICKÝCH OSOBNOSTÍ

Tabuľka 3 ukazuje, ako ľudia na Slovensku hodnotili v októbri 1997 a v októbri 1993 historický prínos politi- kov, ktorí významne ovplyvnili osudy Slovenska v tomto storočí.

Tabuľka 3

"Ohodnoťte, prosím, historický prínos nasledujúcich osobností." (%)

Kladná Rovnako Záporná Nepo-

a skôr kladná a skôr znám,

kladná ako záporná neviem

osobnosť záporná osobnosť posúdiť

1993 1997 1993 1997 1993 1997 1993 1997

Alexander Dubček 91 87 7 8 1 1 1 4

M. Rastislav Štefánik - 72 - 7 - 2 - 19

Václav Havel 39 46 24 24 33 25 4 5

Tomáš G. Masaryk 45 43 22 19 21 12 12 26

Michal Kováč - 42 - 27 - 27 - 4

Andrej Hlinka 44 36 18 14 25 16 15 34

Vladimír Mečiar 45 30 23 21 29 46 3 3

Jozef Tiso 25 18 18 17 42 40 15 25

Gustáv Husák 24 17 31 35 41 39 4 9

Zdroj:FOCUS, október 1993; IVO, október 1997

Prvým dôležitým zistením je, že ľudia na Slovensku pripisujú pozitívnu historickú rolu politikom s evidentne demokratickým profilom. Pre väčšinu respondentov predstavujú pozitívne historické osobnosti A. Dubček a M. R. Štefánik. Medzi historické osobnosti, ktorých pozitívny prínos prevažuje nad negatívnym vplyvom, patrí podľa respondentov V. Havel, T. G. Masaryk, M. Kováč, A. Hlinka. Po druhé, medzi negatívne historické postavy, ktorých záporný vplyv prevažuje nad ich prínosom, zaraďujú respondenti politikov autoritárskeho profilu - V. Mečiara, J. Tisa a G. Husáka. Po tretie, nezanedbateľná časť ľudí na Slovensku nemá nijaký názor na politikov predkomunistického obdobia, A. Hlinku, T. G. Masaryka, J. Tisa a M. R. Štefánika.

Po štvrté, porovnanie najnovších zistení s naším výskumom z roku 1993 ukazuje, že za posledné štyri roky nastali tieto zmeny v historickom vedomí:

o Obraz V. Havla je priaznivejší, pribudli pozitívne a ubudli negatívne hodnotenia

o Obraz TGM je menej negatívny, ale zároveň väčšmi zahmlený

o Obraz A. Hlinku sa väčšmi zahmlil, pričom ubudli jeho pozitívne i negatívne hodnotenia

o Obraz J. Tisa je menej pozitívny a zároveň väčšmi zahmlený

o Obraz G. Husáka sa zhoršil, pribudli jeho ambivalentné hodnotenia

o Obraz V. Mečiara sa značne zhoršil, pričom ubudli pozitívne a pribudli negatívne hodnotenia.

Môžeme teda konštatovať, že oficiálne snahy zdôrazňovať výlučne samostatnú líniu slovenských tradícií a obmedzovať na minimum odkazy na spoločnú česko-slovenskú vývojovú niť nemali vplyv na verejnú mienku. Ani úsilie o rehabilitáciu J. Tisa neprinieslo jeho vyššiu akceptáciu verejnosťou.

V hodnotení historickej roly politikov prívržencami politických strán sú nezanedbateľné rozdiely. Na pozitívnom hodnotení A. Dubčeka sa zhodujú v rovnakej miere prívrženci všetkých strán. K V. Havlovi a v menšej miere i k T. G. Masarykovi a M. Kováčovi sa ako k pozitívnej historickej osobnosti vzťahujú najmä prívrženci SDK a MK, na rozdiel od prívržencov všetkých strán vládnej koalície. K A. Hlinkovi sa cítia byť duchovne blízko prívrženci SNS a HZDS a v rámci SDK prívrženci KDH. K V. Mečiarovi bezkonkurenčne inklinujú priaznivci HZDS a v menšej miere SNS a ZRS. K J. Tisovi majú najbližšie prívrženci SNS. A napokon, ku G. Husákovi cítia najviac afinity priaznivci SDĽ, HZDS a ZRS.

pohľad "DETí NOVEMBRA 1989"

Pozrime sa teraz, ako vnímajú históriu ľudia vo veku 17-24 rokov. Vybrali sme túto vekovú kohortu preto, lebo jej príslušníci prežili významnú časť svojho dozrievavania v časoch, keď už ich škola nemusela - a ani nemala! - indoktrinovať v duchu komunistického výkladu dejín, keď bolo možné oboznamovať sa s dejinami za podstatne otvorenejších pomerov, keď sa zrútilo nejedno tabu o našej minulosti.

Tabuľka 4

Hodnotenie historických období očami 17-24-ročných (v poradí od najpriaznivejšieho k najmenej priaznivému - v %)

Veľmi Rovnako Veľmi Neviem

kladne kladne záporne

a skôr ako a skôr

kladne záporne záporne

November 1989 60 22 7 10

SNP 55 13 4 28

1. ČSR 37 8 2 53

Obdobie po novembri 1989 do volieb 1992 40 29 13 18

Obdobie vlády J. Moravčíka v roku 1994 30 29 13 28

Rok 1968 28 7 27 38

Slovenský štát 21 11 23 45

Obdobie od vzniku samostatnej SR v januári 1993 do odvolania vlády V. Mečiara v marci 1994 20 34 26 20

70. a 80. roky 17 27 22 34

Obdobie vlády koalície HZDS-SNS-ZRS po voľbách 1994 11 23 53 13

50. roky 6 13 16 55

Prvý pohľad do tabuľky 4 ukazuje, že mladí majú lepší vzťah k obdobiam s evidentne demokratickým charakterom či smerovaním. Pozitívne hodnotenie prevažuje nad negatívnym v ich pohľade na november 1989, na SNP, na prvú ČSR, na obdobie po novembri 1989 do volieb 1992, a napokon na obdobie vlády širokej koalície v roku 1994.

Porovnanie s tabuľkou 1 vyjadrujúcou názory celej populácie ukazuje, že existuje jediné obdobie, ktoré mladí ľudia vnímajú priaznivejšie ako celková populácia: november 1989 sa u mladých ľudí umiestnil na prvom mieste, pred SNP.

Oproti celkovej populácii sú však mladí výrazne menej zorientovaní v histórii, že majú značné "vedomostné diery". To sa týka najmä ich poznatkov o troch obdobiach, ktoré stelesňovali tri odlišné režimy - jeden režim parlamentnej demokracie a dva režimy totalitné - slovenský variant fašizmu a stalinistický režim 50. rokov. Je síce pravda, že v časovom horizonte ide o obdobia, ktoré sú pre nich podobne vzdialené, ako bol pre dnešných päťdesiatnikov v roku 1968 vzdialený prelom storočia. Napriek tomu však táto skutočnosť naznačuje, že uvedené obdobia nie sú dostatočne zakotvené v kolektívnej pamäti.

Povážlivá skutočnosť, že približne polovica mladých ľudí nemá na tieto výrazné obdobia názor, znamená, že vo veľkej miere absentuje tak "pamäť srdca", ako aj "pamäť rozumu". 53% mladých ľudí nemá názor na prvú ČSR; 45 % na slovenský štát, 55 % na 50. roky. To signalizuje absenciu základných hodnotových súradníc. Prezrádza to veľa o úrovni vyučovania histórie v školách, ale aj o kvalite verejného diskurzu. Výsledkom je historický relativizmus značnej časti mladých ľudí, ktorý môže byť nebezpečný: oháňanie sa "historickými skúsenosťami", manipulácia historickými faktmi sú predsa odvekou účinnou zbraňou nedemokratických politikov.

A ako mladí ľudia vnímajú historické osobnosti? Na vrchných priečkach rebríčka sa u nich umiestňujú rovnakí politici ako v celkovej populácii, dokonca v tom istom poradí: Dubček, Štefánik, Havel, Masaryk, Kováč, Hlinka. Oproti priemernej populácii však vyššie hodnotia historické zásluhy Havla, Masaryka a Kováča. Naopak, všetci ostatní politici u nich získavajú menej "dobrých bodov" ako v priemernej populácii.

Na spodné priečky rebríčka, s prevahou negatívnych hodnotení nad pozitívnymi, mladí ľudia zaraďujú troch politikov stelesňujúcich tri odlišné vydania autoritárstva: J. Tisa ako dobové vydanie vodcovského princípu v korporatívnom národnom štáte, G. Husáka ako rozporuplnú, výrazne mocensky orientovanú osobnosť komunistického politika a poaugustového normalizátora a napokon autoritárskeho populistu V. Mečiara. Najviac čiernych bodov u mladých ľudí inkasuje V. Mečiar, ktorého - na rozdiel od starších politikov - nechráni pred kritikou mladých clona ich nevedomosti.

Tabuľka 5

Hodnotenie historických osobností očami 17-24-ročných (%)

Kladná Rovnako Záporná Nepo-

a skôr kladná a skôr znám,

kladná ako záporná neviem

osobnosť záporná osobnosť posúdiť

Alexander Dubček 81 9 1 9

Milan Rastislav Štefánik 67 7 1 25

Václav Havel 51 27 15 7

Tomáš G. Masaryk 46 14 5 35

Michal Kováč 46 29 20 5

Andrej Hlinka 31 10 11 48

Vladimír Mečiar 19 24 53 4

Gustáv Husák 13 28 39 21

Jozef Tiso 11 12 41 36

Zistenie o väčšom príklone mladých ľudí k demokratickým momentom našej histórie je v súlade s naším ďalším poznatkom: s vyššou inklináciou mladých ľudí k podpore demokratických politických princípov. Z analýzy názorov respondentov na celý rad politických skutočností vyplýva, že 66% spomedzi mladých ľudí sa hlási k demokratickým princípom politického života, 29 % vyznáva hybridné princípy a 5 % možno označiť za antidemokratov. Pre porovnanie: v celkovej populácii je zastúpenie vyznávačov týchto politických princípov 58 % : 31 % : 11 %. Mladí ľudia - ako sme konštatovali v prvom článku tohto seriálu - citlivejšie reagujú na vnútropolitický vývoj po roku 1994. Sú menej ochotní zmieriť sa so životnou stratégiou prispôsobovania sa tým, čo sú pri moci a rezignácie na obhajobu svojej pravdy. Práve v tomto sa pravdepodobne dnešné obdobie odlišuje od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, pre ktoré podľa výskumov poľského sociológa Stefana Nowaka platilo - a to rovnako v Poľsku ako u nás - že "takmer zmizla mládež". Podľa neho ju nahradilo konformistické a "realistické" pokolenie, z ktorého sa postupne vytrácali prvky tradične pripisované práve mládeži: životná dynamika, nekompromisnosť, zápas za krajnú spravodlivosť, rebélia, idealizmus.

Táto nádejná hodnotová orientácia ovplyvňuje aj optiku, akou hľadia na našu históriu - aj keď zároveň neslobodno zabúdať, že osem rokov po novembri 1989 sú ich okuliare ešte stále dosť zamhlené.

ZMYSEL ČRTAJÚCEJ SA ZMENY

Slovensko je zrelé na zmenu. Nedávno vydaný jedinečný súbor slovenského politického myslenia 36 historikov, politikov, sociológov, literátov od Štefánika a Rapanta a Hodžu cez Tisa, Macha a Polakoviča, Clementisa, Novomeského, Mináča až po Liptáka, Kružliaka a Kusého výstižne dokumentuje, že každý pokus o riešenie slovenskej otázky, ktorý v sebe neobsahoval demokratickú dimenziu riešenia tejto otázky, stroskotal rovnako, ako tie riešenia, ktoré nebrali na vedomie "národný pilier" a jeho štátoprávnu formu. V roku 1993 sa jedna z dvoch hlavných požiadaviek vyriešila vznikom nového samostatného štátu. Päť rokov po vzniku tohto štátu sa tisne do popredia naliehavá potreba väčšmi ho rozvíjať ako štát demokratický. Ak sa raz bude novelizovať slovenská ústava, stálo by za úvahu vložiť odkaz na SNP, na rok 1968 a najmä na november 1989 do preambuly ústavy, keďže tá po pripomenutí kresťanstva a cyrilometodskej tradície preskakuje celé obdobia.

Židia majú veľa histórie a málo geografie, hovoril trochu sarkasticky nedávno zosnulý filozof Isaiah Berlin. Slováci sú nespochybniteľne geograficky usídlení po stáročia, majú však nemalé problémy so svojimi dejinami. Obrazne povedané, majú viac toho, čomu sa, ako to napísal Alexander Matuška, hovorí "len minulosť, t. j. že sme boli, a nie dejiny, t. j. že sme niečím boli". Tým skôr by sme si mali uctievať tie úseky dejín, ktoré sú nemytologické, sú relatívne všeobecne akceptovateľné a napokon, čo má osobitný význam pre Slovensko, sú to dejiny aktívne.

NOVÉ ČÍTANIE SLOVENSKEJ HYMNY

Na Nový rok 1993 zaznela z obrazovky nová slovenská hymna: k doterajšej prvej slohe sa pridala ešte aj druhá. Slová druhej slohy sú tou výstižnou ilustráciou romantických teórií národa ako "spiacej krásavice", ktorú bolo treba prebudiť k životu: /// To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo /// ale blesky hromy /// vzbudzujú ho k tomu /// aby sa prebralo. /// Možno sa domnievať, že táto sloha bola pridaná preto, aby zvýznamnila vznik samostatného štátu. Zdá sa, že päť rokov po tom, čo tento štátny útvar vznikol, má sa čulo k životu a nikto jeho existenciu nespochybňuje. Pre čoraz väčšiu časť jeho obyvateľov je toto prebratie už nielen prebudením sa k holému životu, k čírej existencii ako takej, k prežívaniu a pretrvávaniu. Je precitnutím k onej jednoduchej "pravde srdca", že totiž, ako povedal americký filozof slovenského pôvodu Michael Novak, Slovenská republika má zmysel iba vtedy, keď bude slobodná.

Pokračovanie v pondelok

Autor: ZORA BÚTOROVÁ, MARTIN BÚTORA (Autori sú pracovníkmi