November je zvláštny mesiac: mesiac vrán, mesiac mŕtvych ľudí a mesiac mŕtvych revolúcií. Už niekoľko rokov, úsilím nadšencov a fanatikov i osvietených mecenášov je to aj Mesiac fotografie. Je to príležitosť navštíviť opäť (po akom dlhom čase?) galérie, ponoriť sa do toho zvláštneho ticha, aké nenájdete nikde inde iba vo výstavnej sieni. Je to príležitosť znova sa vrátiť k pôvodnému zmyslu fotografie: zachycovať okamihy, odhaľovať vnútornú podstatu sveta... To, čo robia s fotografiou papparazzi a billboardoví výrobcovia pekných obrázkov, to totiž nie je jediná možná fotografia. Ja sa chystám urobiť si aj taký malý domáci festival fotografie. V prvom rade si sľubujem, že dám vyvolať všetky staré filmy. Už sa teším, ako vyvolám k životu staré dovolenky a znova vzkriesim rodinné stretnutia, pekné a nezabudnuteľné chvíle a okamihy. A možno si urobím aj malú výstavu starých fotografií. Niekedy je veľmi užitočné pozrieť sa na vlastné fotografie z minulých rokov. Skúste si zoradiť fotografie seba: od detstva až po dnešné dni. Pozrite sa na toho človeka, čo bude na nich. Dozviete sa o ňom veľa poučného. V istom veku je už každý zodpovedný za to, ako vyzerá jeho tvár. Tak navštívte túto svoju súkromnú výstavu portrétov jediného človeka - seba. Zistíte, čo ste za tie roky urobili s vlastnou tvárou. Je zlá, nešťastná, skrivená? Alebo sa s tým dá ešte niečo robiť? November je zvláštny mesiac. Už sa teším, ako navštívim čo najviac výstav fotografií. Ale to súkromné pozeranie negatívov a pozitívov vlastnej duše si tiež urobím.