Toto už nie je iba kniha. Je to významný spoločenský čin, životný pocit, je to stretávanie ponad geografické a iné hranice. Je to správa o stretávaní slovenských, českých, moravských, poľských, nemeckých básnikov na pôde senického vydavateľstva YAK. Je to aj tvrdohlavenie básnika a vydavateľa menom Marián Hatala, ktorého nezahatala všeobecná neprajnosť medzi národmi i rodmi, medzi horným a dolným koncom. Zborník sa volá Poézia na pomedzí, ale je tam aj niekoľko próz - o poznanie horších ako básne. Nie je ani tak dôležité, koľko a akých textov tam ten-ktorý autor má. Hatala je človek s vkusom, a tak vyberal dôveryhodne. Dôležité je, že sa našlo niekoľko desiatok ľudí, ktorí vyšli zo svojho súkromia a pohodlia, aby rukolapne manifestovali svoju ochotu potlačiť vlastné ambície, vyjsť v ústrety svojmu kolegovi-literátovi a pokúsiť sa vytvoriť akúsi duchovnú Európsku úniu básnikov, hoci aj bez hymny a vlajky.