Boľševický útok na Zimný palác financovalo Nemecko

Osemdesiate výročie boľševickej októbrovej revolúcie, ktorú si v týchto dňoch nostalgicky pripomenuli ruskí komunisti, uctila nemecká televízna sieť Ostdeutsche Rundfunk Brandenburg (ORB) mimoriadnym programom. Postupimská televízna stanica v ňom podrobne

vyložila, že Nemecko prakticky financovalo útok na petrohradský Zimný palác v roku 1917. Cez prostredníkov a krycie firmy v Kodani a Stockholme nemecké banky údajne napumpovali do boľševických pokladníc zhruba 50 miliónov zlatých rubľov.

Cieľom bolo zvrhnúť cársku ríšu, uľaviť tak nemeckému východnému frontu, ktorý sa dostal do krízy, a okrem toho využiť nové trhy. V nádeji, že sa k nemu predsa len vráti vojnové šťastie, sa potom Nemecko mohlo plne sústrediť na "konečné víťazstvo" na západnom fronte. Berlínskemu režisérovi Jochenovi Trauptmannovi sa v jubilejnom roku podarilo zachytiť "červenú niť" z klbka transakcie storočia, ktorú obe strany doteraz tajili, a filmovo ho rozpliesť. Vo svojom 45-minútovom dokumentárnom filme "Ruská ruleta - Lenin a nemecké peniaze" Trauptmann s pomocou originálnych dokumentov dokazuje, že celú transakciu zosnoval už v roku 1915 nemecký generálny štáb a potom ju zložitými cestami uskutočnili banky. Nešlo pri tom len o peniaze, ale aj o zbrane. Okrem pušiek a šablí boli údajne boľševikom dodané dokonca aj tri ponorky. Na príslušné materiály narazil Trauptmann podľa vlastných slov pri rešeršiach ohľadne tajnej spolupráce medzi ríšskou armádou a Červenou armádou a vďaka odkazom v britskej tlači. Na "zlatú žilu" narazil v archívoch bonnského ministerstva zahraničných vecí, a to v podobe poradovníkov s nápisom "tajné akty vojny 1914", uložených v oddelení "podnikanie a tajné poburovanie". V Rusku mal Trauptmann pri hľadaní stôp po "predchodcoch paktu medzi Hitlerom a Stalinom" menej šťastia. Podľa Leninovho advokáta Mieczislawa Kozlowského, cez ktorého všetky tajné transakcie prebiehali, dal Stalin po Leninovej smrti v roku 1924 všetky podklady - a tiež svedkov - zlikvidovať. Zato však urobil Trauptmann jeden takmer kuriózny objav: USA vďaka takzvaným Sissonovým listinám o nemecko-ruskej transakcii vedeli, rovnako ju ale tajili. Americký novinár Edgar Sisson kúpil od politického "vyžierača" Ferdinanda Ossendowského dokumenty, v ktorých bola údajne táto spolupráca autenticky dokladovaná, a odviezol ich do Ameriky. Tam však vyšlo najavo, že boli sfalšované - ich obsah bol však v podstate pravdivý. Preto tiež istý vysoko postavený americký diplomat hovoril o "pravých podvrhoch", hovorí Trauptmann. Sissonove listiny ležali celé desaťročie v trezoroch Bieleho domu a boli považované za stratené. Potom ich ale našiel prezident Truman a odovzdal ich Národnému archívu.