Listovanie v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB je smutným čítaním, ak občas človek naďabí na meno svojho priateľa či človeka, ktorého si vážil. Častejšie by sme si mali pripomínať, že režim, ktorý si takýmto spôsobom musí zabezpečovať lojalitu občanov, je zlý, hrubo ponižuje, pokoruje človeka, chce ho zlomiť, aby nebol schopný odporovať, keď zacíti nespravodlivosť. Režim, ktorý si žiada záväzok lojality, nepochybne bude neskôr žiadať i záväzok spolupráce, veď takýto režim neslúži spoločenstvu, ale usiluje sa o jeho podrobenie. Adam Michnik, významná postava duchovného sveta novo sa formujúcej Európy napísal v roku 1982, keď mu za podpis lojálnosti režimu ponúkali prepustenie z väzenia, brilantnú esej: "Prečo nepodpíšeš..." Uvažuje v nej o cene svedomia vo svete ovládanom nekontrolovanou mocou, kde všetko podlieha rozhodnutiu vedúcej politickej strany. Táto jeho úvaha akoby bola pre dnešné Slovensko čoraz aktuálnejšia. Niektorí poslanci už museli podpísať záväzok lojality svojej politickej strane, čo im bráni vykonávať poslanecký mandát v zmysle ústavy - teda podľa svedomia, ktoré tak opäť muselo ustúpiť pred rozhodnutiami politických vodcov. Tak ako nedávno. "Bezmocnosť voči zlu vyzbrojenému násilím je istotne najťažšie ľudské pokorenie", čítame a okamžite si spomenieme na nevyšetrené násilné trestné činy, na atmosféru narastajúceho strachu z teroru či čoraz samozrejmejšej beztrestnosti vyvolených. "Tvojmu národu vypovedali vojnu. Urobili to ľudia, čo v mene národa vládnu, dávajú vyhlásenia, uzavierajú medzinárodné dohody, ľudia, čo k nám verejne vystierali ruku, aby sme sa zmierili, no potajomky vydávali príkazy tajnej polícii... " - uvažuje Michnik a my takmer neveríme, že ide o slová spred pätnástich rokov a o susednú krajinu, tak veľmi sa to podobá na našu dnešnú situáciu. Pravda, nie všetko možno porovnávať, poľská cirkev vždy stála na strane utláčaných, kým na tej našej akoby stále bolo cítiť tieň kolaborujúceho pacem in terris. To vtedy, keď cirkev mlčí k nenávistným slovám vyslovovaným v mene kresťanstva - k slovám predsedu vládnej národnej strany, ktorými svojich spoluobčanov označuje za potomkov "barbarských kočovníkov, ktorí vraždili deti a párali tehotným ženám bruchá" a nás vyzýva, aby sme sa podľa toho k nim aj správali. Adam Michnik voľakedy svojim priateľom želal veľa síl, aby vládali prežiť tú prázdnu tmu rozprestierajúcu sa medzi zúfalstvom a nádejou, ktorá vtedy obklopovala poľskú spoločnosť. Nám nádej ešte nezhasla, ale mali by sme si dávať veľký pozor, aby sa tak nestalo. Veď niektorí už opäť podpisujú záväzky lojality a ich voliči ich iste budú nasledovať až k podpisom o spolupráci, ak ich k tomu ich politická strana vyzve...
Autor: PAVOL STANO, Nový Smokovec
