Už je to osem rokov, čo sme plní nadšenia štrngali na námestiach kľúčikmi a tešili sa na budúce hospodárske zázraky. Priznajme si, koľkí z nás odolali divu kupónovej privatizácie a namiesto mastných dividend zostali nám holé zadky. A čo ten brilantný obrat našej ekonomiky smerom na východ? Žeby slovenskému ľudu tak zachutila ruská vodka a kyslá kapusta? Alebo náš druhý novembrový výdobytok. Demokracia. Aplikovaná slovenská demokracia nemá ďaleko ku kubánskej komunistickej diktatúre. Možno preto dodnes nie sme členom žiadnej z euroatlantických štruktúr. Aj keď sa mi nechce veriť, žeby niekde odolali ľudovej výrečnosti nášho premiéra či zvodom ministerky Kramplovej. Pravda je však taká, že odvšadiaľ odchádzame s dlhým nosom, naposledy z madridského summitu. Demokratickú atmosféru si však vieme navodiť aj doma. Čo tak jedno zmarené referendum, za ktoré nie je nikto zodpovedný, či najnovšie aféry okolo slovenskej mediálnej scény? Veď je až do očí bijúce, že tzv. daň z reklamy má slúžiť na odstránenie niektorých nepohodlných médií. Oproti prezidentskému palácu sú hodiny, ktoré naznačujú, že pán prezident to má už spočítané. Nemáme to však spočítané všetci?
Autor: GABRIELA SABOVÁ, Hlohovec
