munistických krajín nespĺňa politické podmienky pre vstup do Európskej únie. Zatiaľ čo zástupcovia EÚ tvrdia, že deficit demokracie nemožno vykompenzovať makroekonomickými výsledkami, predstavitelia vládnej koalície opakujú svoje zaklínadlo o dvojakom metre, resp. v horšom prípade odhaľujú "sprisahania proti slovenskej štátnosti", ktorú stotožňujú so svojou mocou. Občania si však robia svoju bilanciu sami. Nasledujúci seriál článkov, založený na výsledkoch rozsiahleho sociologického výskumu Inštitútu pre verejné otázky, si podrobnejšie všimne, ako táto bilancia viacerých dôležitých stránok nášho života vyzerá.
Výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave sa uskutočnil v prvej polovici októbra 1997. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS. Výberová vzorka 2262 respondentov zahŕňa obyvateľov Slovenska vo veku od 17 rokov, teda občanov, ktorí budú môcť v parlamentných voľbách na jeseň 1998 uplatniť volebné právo. Výberová vzorka je reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkosti sídla, kraja.
TRI ROKY PO VOĽBÁCH
Vysvedčenie, ktoré ľudia vystavili povolebnému vývoju, je neutešené. Ako ukazuje tabuľka 1, pri hodnotení všetkých skutočností dominuje konštatovanie negatívnych trendov, či už ide o bezpečnosť občanov, spravodlivosť v spoločnosti, postavenie a šance mladých ľudí, medzinárodné postavenie Slovenska, stav demokracie, postavenie a možnosti občanov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo dodržiavanie ústavy a zákonov. Relatívne lepšie vyznelo hodnotenie vývoja životnej úrovne občanov a ich rodín: podiel tých, čo konštatujú zhoršenie, nedosiahol polovicu.
Tabuľka 1
"Spomeňte si, prosím, ako vyzerala situácia na Slovensku pred parlamentnými voľbami 1994 a povedzte, ako sa podľa vášho názoru zmenila." (%)
Zlep- Nezme- Zhor- Neviem
šila sa nila sa šila sa
Bezpečnosť občanov 1 12 85 2
Spravodlivosť v spoločnosti 2 22 70 6
Postavenie a šance mladých ľudí 10 20 66 4
Medzinárodné postavenie SR 7 20 60 13
Stav demokracie 7 26 54 13
Postavenie a možnosti občanov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť 5 29 51 16
Dodržiavanie ústavy a zákonov 4 27 50 19
Životná úroveň vás a vašej rodiny 14 43 41 2
Pre zaujímavosť si pripomeňme atmosféru na jeseň 1994. Nepriaznivý vývoj demokracie vtedy podľa výskumu agentúry FOCUS predpokladalo 39 %, zhoršenie obrazu Slovenska vo svete 47 % respondentov. Dnes ho konštatuje 54 %, resp. 60 % respondentov. Negatívny vývoj teda predstihol pesimistické očakávania.
SOCIÁLNE A POLITICKÉ POZADIE NESPOKOJNOSTI
Tabuľka 1 obsahuje tri pálčivé spoločenské problémy, ktoré sa dotýkajú veľkej väčšiny ľudí na Slovensku, bez ohľadu na ich spoločenské postavenie. Ako ukázala štatistická analýza, univerzálne rozšírený je pocit ohrozenia bezpečnosti. Vo veľmi kritickom hodnotení stavu bezpečnosti sa zhodujú ženy a muži, ľudia rozličného veku, vzdelania, národnosti, zamestnania či ekonomického postavenia. Univerzálne rozšírené je aj kritické hodnotenie stavu spoločenskej spravodlivosti, ako aj postavenia a šancí mladých ľudí.
Na druhej strane, ekonomická záťaž povolebného vývoja nedolieha na populáciu rovnomerne. Zvýšenú sociálno-ekonomickú frustráciu spájajúcu sa s poklesom životnej úrovne zažívajú dôchodcovia, nezamestnaní, menej vzdelaní ľudia, respondenti vykonávajúci manuálnu a málo kvalifikovanú prácu.
Nerovnomerne je v populácii rozložená aj vnútropolitická frustrácia. Zhoršenie stavu demokracie, zmenšenie možností občanov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, nedostatočné dodržiavanie ústavy a zákonov konštatujú najmä vzdelanejší respondenti a ľudia mladšieho a stredného veku. Ľudia v dôchodkovom veku zriedkavejšie konštatujú zhoršenie politických pomerov a častejšie uprednostňujú vyhýbavé odpovede. Politická frustrácia je ďalej predovšetkým údelom ľudí vykonávajúcich duševné profesie rozličného stupňa náročnosti, či už sú to vedúci a riadiaci pracovníci, vedci, technici, zdravotníci a ďalší odborníci, alebo aj úradníci. Naopak, povolebné politické pomery menej znepokojujú ľudí vykonávajúcich manuálne profesie.
A napokon, zahraničnopolitickú frustráciu prežívajú skôr ľudia s vyšším vzdelaním, nositelia duševných profesií všetkých stupňov náročnosti. Zhoršené medzinárodné postavenie Slovenska trápi vo zvýšenej miere študentov a mladých ľudí vo veku 25-34 rokov.
Tabuľka 2 ukazuje, ako sa pozerajú na povolebný vývoj prívrženci rozličných politických formácií. Ako sa dalo očakávať, najlepšie vysvedčenie vystavujú trom rokom pôsobenia vlády V. Mečiara prívrženci HZDS a SNS, najprísnejšie prívrženci SDK a MK. Pohľad prívržencov SDĽ je takisto kritický, aj keď o čosi zhovievavejší. Nevoliči a nerozhodnutí majú bližšie k opozícii, pri posudzovaní politického vývoja však častejšie zaujímajú nevyhranené postoje.
K najväčšej zhode medzi vládnym a opozičným táborom dochádza pri kritickom hodnotení bezpečnosti občanov, hoci aj v tomto prípade je pohľad prívržencov HZDS a SNS trochu priaznivejší. Pri posudzovaní vývoja životnej úrovne vlastnej rodiny majú k sebe pozoruhodne blízko prívrženci HZDS, SNS a SDK. Pri hodnotení spravodlivosti v spoločnosti sa už od seba oba tábory väčšmi vzďaľujú. Zásadne odlišné je hodnotenie vnútropolitického vývoja a medzinárodného postavenia Slovenska.
Tabuľka 2
Percento prívržencov politických strán konštatujúcich
zhoršenie v rôznych oblastiach:
a) bezpečnosti občanov b) spravodlivosti v spoločnosti c) medzinárodného postavenia Slovenska d) stavu demokracie e) postavenia a možností občanov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť f) vlastnej životnej úrovne
a b c d e f
SDK 90 81 85 81 66 38
MK 92 85 82 77 64 57
SDĽ 89 80 67 69 59 48
HZDS 72 47 30 20 27 26
SNS 73 57 32 35 30 31
ZRS 93 57 52 54 36 48
Nevoliči 89 73 59 54 53 48
Nerozhodnutí 87 72 53 48 52 42
Celá populácia 85 70 60 54 52 41
Tabuľka 3 si podrobnejšie všíma, čo si ľudia myslia o "politickej protekcii". Paradoxne zisťujeme, že sú to práve prívrženci HZDS, ktorí najzriedkavejšie uvádzajú, že narazili na svojich pracoviskách a medzi známymi na prípady protežovania stúpencov vládnej koalície. Zrejme sú presvedčení o nespochybniteľnej odbornej spôsobilosti tých, čo boli v rámci vládneho "vymetania" prívržencov opozície dosadení do uvoľnených pozícií...
Tabuľka 3
"Poznáte vo svojom blízkom okolí (na pracovisku, medzi známymi) niekoho, kto po voľbách 1994 získal prácu alebo funkciu preto, lebo bol prívržencom vládnej koalície?" (%)
Áno Nie Neviem
SDK 59 31 10
MK 35 44 21
SDĽ 58 32 10
HZDS 24 61 15
SNS 42 48 10
ZRS 39 45 16
Nevoliči 42 37 21
Nerozhodnutí 39 36 25
Celá populácia 43 41 16
POZÍCIA SLOVENSKEJ DEMOKRATICKEJ KOALÍCIE
SDK si v prvých mesiacoch svojej existencie určila svoje vnútorné vzťahy a definovala svoje pravidlá hry, čo je pre takúto širokú koalíciu mimoriadne náročná úloha. Počas celého leta i začiatku jesene sa tiahli spory o lídra SDK, ako aj hľadanie konsenzu o dohode medzi SDK a Maďarskou koalíciou. Nejeden komentátor varoval, že zaoberanie sa vnútornými problémami a zverejňovanie rozporov môžu mať za následok pokles dôvery občanov. O to netrpezlivejšie sa očakávali výsledky výskumov verejnej mienky.
Pre dokreslenie atmosféry, v ktorej sa konal náš výskum, si pripomeňme, že v tomto čase už bol medzi stranami SDK uzavretý dohovor o kolektívnom vedení SDK pozostávajúcom z lídrov jednotlivých strán a práve došlo k dohovoru o hovorcovi SDK, ktorým sa stal M. Dzurinda.
Na otázku: "Predstavte si, žeby sa tento víkend konali parlamentné voľby. Ktorú stranu alebo koalíciu by ste volili?" sa 15,2 % respondentov vyjadrilo, že by sa na voľbách nezúčastnilo a 14,6 % odpovedalo, že nie sú ešte rozhodnutí, resp. odmietli odpovedať. Zvyšných 70,2 % rozdelilo svoje preferencie podľa tabuľky 4.
Tabuľka 4
Volebné preferencie politických koalícií a strán (% z potenciálnych voličov)
Slovenská demokratická koalícia 31,1
Hnutie za demokratické Slovensko 25,7
Strana demokratickej ľavice 11,2
Maďarská koalícia 11,1
Slovenská národná strana 6,8
Komunistická strana Slovenska 4,6
Združenie robotníkov Slovenska 4,2
Strana podnikateľov a živnostníkov 1,9
Kresťanská sociálna únia 1,1
Roľnícka strana Slovenska alebo Hnutie poľnohospodárov 1,1
Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov 0,8
Iná strana 0,4
Tieto výsledky môžeme porovnať s odpoveďami na ďalšiu otázku: "Predstavte si, žeby strany nevytvárali žiadne predvolebné koalície a každá by kandidovala jednotlivo. Keby sa voľby konali tento víkend, ktorej strane by ste dali svoj hlas?" 14,3 % respondentov sa vyjadrilo, žeby sa na voľbách nezúčastnilo a 14,4 % uviedlo, že ešte nie sú rozhodnutí, resp. nechcú odpovedať. Zvyšných 71,3 % respondentov by rozdelilo svoje preferencie takto: HZDS 25,0 %; KDH 11,5 %; SDĽ 11,3 %; DU 10,0 %;SNS 7,3 %; MKDH 6,7 %; DS 4,6 %; KSS 4,6 %; ZRS 4,4 %; Spolužitie 3,1 %; SZS 3,1 %; SDSS 2,2 %; SPŽ 1,6 %; RSS/HP 1,3 %; MOS 1,3 %; ÚŽPR 1,1 %; KSÚ 0,6 %; iné strany 0,1 %.
Podrobnejšia analýza ukazuje, že keby voľby boli začiatkom októbra a oprávnenými voličmi by boli všetci občania, ktorí na jeseň 1998 dovŕšia 18 rokov, potom:
l Voľby by vyhrala SDK, a to s 5 %-ným náskokom pred HZDS. K podobnému záveru dospel aj výskum MVK uskutočnený zhruba v tom istom období (rozdiel 6 %).
l SDK by získala na prvý pohľad rovnako veľa hlasov, ako je aritmetický súčet hlasov jednotlivých strán (rozdiel by bol plus 0,7 %). V skutočnosti by pri dnes platnom volebnom zákone získala podstatne viac, pretože tri menšie strany päťkoalície, DS, SZS a SDSS by sa inak ocitli pod hranicou 5 % a ich hlasy by prepadli.
l V porovnaní so začiatkom júla 1997 je dnešná pozícia SDK o čosi slabšia a jej náskok pred HZDS o čosi menší (z nášho júlového výskumu vyplývalo 34,2 % podpory pre SDK oproti 27,0 % pre HZDS). Treba však zdôrazniť, že terajšie údaje neboli získané za celkom porovnateľných podmienok (terajšiu vzorku tvoria respondenti vo veku nad 17, a nie nad 18 rokov; predkladaný zoznam politických strán sme v októbri rozšírili o SPŽ, RSS/HP, ÚŽPR, KSÚ).
l Hladina akceptácie SDK prívržencami jej jednotlivých členských strán je približne rovnaká ako v júli 1997. SDK je najpríťažlivejšia pre prívržencov DU, z ktorých by ju volilo 95 %, KDH (90 %), DS (85 %) a SDSS (83 %). Spomedzi prívržencov SZS by ju zatiaľ podporilo 62 %.
l Odliv priaznivcov jednotlivých strán v dôsledku vytvorenia SDK by smeroval najmä do skupiny nerozhodnutých (8 % spomedzi prívržencov SZS, 5 % spomedzi prívržencov DS a KDH, 1 % spomedzi DU) a nevoličov (18 % spomedzi prívržencov SZS, 9 % spomedzi prívržencov SDSS), v podstatne menšej miere do SDĽ (4 % spomedzi pôvodných priaznivcov SZS), SNS (2 % spomedzi pôvodných priaznivcov SZS) či KSS (6 % spomedzi pôvodných priaznivcov SDSS).
l Rady voličov SDK by posilnilo a únik časti prívržencov jednotlivých strán SDK by vykompenzovalo 7 % spomedzi inak nerozhodnutých voličov (v lete 11 %), 7 % spomedzi priaznivcov SDĽ, 4 % spomedzi MKDH, 2 % spomedzi nevoličov, 10 % spomedzi prívržencov KSU, 10 % spomedzi priaznivcov RSS/HP.
ZMENA V REBRÍČKU OSOBNOSTÍ SDK
Oproti júlu 1997 nastala výrazná zmena v rebríčku osobností SDK: na jeho čele sa ocitol hovorca SDK Mikuláš Dzurinda. Dôveru mu vyslovilo 40 % priaznivcov SDK, čo znamená vzostup o 21 bodov, pričom táto dôvera vzrástla u prívržencov každej zo strán SDK. Nový hovorca sa tak stal prvou osobnosťou z radov SDK, ktorá má šancu pôsobiť integrujúco voči celej koalícii, a tým budovať identitu SDK ako celku - samozrejme v spolupráci s lídrami všetkých piatich strán.
Druhou závažnou zmenou od leta je, že vzostup dôveryhodnosti M. Dzurindu sa odohrával paralelne s upevnením pozície ďalších osobností. Mierne sa zvýraznila pozícia M. Kováča, ktorý naďalej ostáva pre prívržencov SDK dôležitou integrujúcou postavou. V rámci DS sa upevnila pozícia jej predsedu J. Langoša a podpredsedu I. Mikloša.
Za najdôležitejší priaznivý znak možno pokladať to, že v SDK ako celku, ale aj vo všetkých jej stranách klesol podiel prívržencov nedôverujúcich nijakému politikovi. Tento trend bol najvýraznejší v rámci DS.
Tabuľka 5
Dôveryhodní politici v očiach prívržencov SDK v októbri 1997 a v júli 1997 (v zátvorke) - % respondentov, ktorí uviedli politika*
SDK ako celok KDH DU
Dzurinda 40 (19) Dzurinda 53 (36) Kukan 33 (35)
M. Kováč 22 (20) Čarnogurský 47 (52) Dzurinda 31 (11)
Čarnogurský 20 (22) M. Kováč 28 (22) Moravčík 29 (43)
Kukan 16 (17) M. Kováč 24 (24) -
Moravčík 15 (17) Čič 13 (11) -
Nikto 11 (21) Nikto 6 (12) Nikto 8 (16)
DS SZS SDSS
Dzurinda 30 (**) Dzurinda 18 (**) Dzurinda 34 (11)
Langoš 27 (19) M. Kováč 12 (**) Volf 17 (16)
M. Kováč 20 (16) Moravčík 14 (**) -
Čarnogurský 12 (11) - -
Mikloš 12 (**) - -
Nikto 16 (27) Nikto 44 (46) Nikto 23 (26)
* V zátvorkách uvádzame hodnoty z júla 1997. Uvádzame iba politikov, ku ktorým dôvera dosiahla v októbri 1997 minimálne 10 %.
** Dôvera k politikovi nedosiahla v júli 1997 10 %.
ĽUDIA EŠTE NEVNÍMAJÚ OPOZÍCIU AKO BUDÚCEHO VÍŤAZA VOLIEB
Tabuľka 6 poukazuje na zaujímavý paradox. Hoci opozícia má dlhodobo voličskú prevahu nad vládnou koalíciou a hoci SDK dosahuje od čias svojho založenia vo všetkých výskumoch verejnej mienky vyššie preferencie ako HZDS, predsa to väčšinu budúcich oprávnených voličov nepresvedčilo o tom, že HZDS tentoraz nevyjde z volieb ako víťaz. Polovica prívržencov opozície to už síce očakáva, tretina z nich však tomu zatiaľ neverí a pätina to nevie odhadnúť. Prívrženci vládnej koalície sú zreteľne sebavedomejší.
Tabuľka 6
"Čo myslíte, ako dopadnú budúce parlamentné voľby? Ujme sa po nich vlády opäť HZDS a Vladimír Mečiar?" (%)
Áno Nie Neviem
HZDS-ZRS-SNS 80 9 11
SDK-MK-SDĽ 32 49 19
Nevoliči a nerozhodnutí 42 17 41
Celá populácia 48 28 24
Možno hypoteticky uvažovať o štyroch príčinách, prečo iba 28 % občanov v októbri 1997 predpokladalo, že by mohla zvíťaziť opozícia. Prvou príčinou môže byť nedostatočná informovanosť ľudí, najmä nevoličov a nerozhodnutých, o posunoch vo volebných preferenciách. Druhou príčinou môžu byť pochybnosti, či heterogénna SDK vydrží nápor politického súboja s HZDS; po rozhodnutí o lídroch SDK a jej hovorcovi sa tieto pochybnosti, donedávna často prítomné v médiách, pravdepodobne zmiernia. Po tretie, určitú neistotu do predvolebnej situácie vnášajú aj informácie o eventuálnom založení novej politickej strany sústredenej okolo košického primátora Rudolfa Schustera, resp. úvahy o jeho politickej kariére na celonárodnej úrovni. Štvrtou, a možno najzávažnejšou príčinou môžu byť rozmáhajúce sa obavy, že súperenie v budúcich parlamentných voľbách nebude spravodlivé a férové. Tieto obavy siahajú od možnosti, že dnešná vládna koalícia úpravou volebného zákona znevýhodní podmienky pre opozičné strany a zlikviduje tak spravodlivú politickú súťaž, až po riziko, že voľby budú nejakým spôsobom zmanipulované, podobne ako bolo zmarené nedávne referendum.
V hre je ešte stále veľa faktorov. Už dnes je však zrejmé, že ak nutnou podmienkou pre volebné víťazstvo SDK sú trvalo vyššie preferencie, nie je to ešte podmienka postačujúca. Takouto podmienkou je zreteľné stanovisko celej opozície k tomu, ako bude v najbližších mesiacoch postupovať. Opozícia by po vzájomnej dohode mala dať občanom jasne najavo, že nedopustí akékoľvek zmanipulovanie volieb, že v spolupráci s ďalšími aktérmi občianskej spoločnosti, s odbormi, s médiami, s mimovládnymi organizáciami nájde prostriedky nato, aby sa nezopakovala kauza referenda, ale aby Slovensko vo voľbách roku 1998 ctilo vládu zákona.
Autor: ZORA BÚTOROVÁ (Autorka je pracovníčkou Inštitútu pre
