tá z repertoáru! Divadlo už odohralo asi 7900 predstavení, na ktoré stále dokola prichádzajú "staré" generácie fanúšikov a k nim sa pridávajú nové. Najobľúbenejšou hrou je Vyšetrovanie straty triednej knihy a Hospoda Na mýtince (podľa tejto inscenácie si cimrmanovci dokonca pomenovali aj vlastnú krčmu, kde dostať niektoré z Cimrmanových kulinárskych objavov.)

Na Divadle Járy Cimrmana je pozoruhodná ešte jedna vec. Že všetky hry sú vlastne rovnaké. Majú rovnakú muštru: do prestávky seminár cimrmanológov o nejakom novom Cimrmanovom objave či aktivite, po ňom uvedenie Cimrmanovho dramatického kusu. A pritom táto mystifikácia - keď muži v oblekoch s kamennými tvárami čítajú tie najneuveriteľnejšie príspevky a potom v naivných kulisách nenapodobiteľným herectvom hrajú divadlo - stále vyvoláva u divákov vždy nové a nové slzy smiechu. A ešte jedno je výnimočné. Že úroveň hier vôbec neklesá. Na cimrmanovcov sa nechodí nostalgicky spomínať ako na čosi, čo bolo kedysi úžasné, a preto prepáčime, že to dnes degeneruje. Tak ako sa to, bohužiaľ, občas legendám stáva. Cimrmanovci sú stále na vrchole. Alebo jednoducho, vedia starnúť a aj narastajúci vek využiť ako plus. Dôkazom je najnovšia premiéra Švestka, ktorá nesie hrdý podtitul - Javiskový sklerotikon.

Treba povedať, že hoci ide o trinástu hru, pre divadlo to určite nie je nešťastné číslo. Hoci má inscenácia ešte pred premiérou, o jej kvalitách sa presvedčili už diváci v Brne, (kde v Divadle Bolka Polívky odohrali štyri predstavenia a vstupenky na ne sa predali v priebehu hodiny) a v Bratislave. V nedeľu si ju totiž v rámci festivalu České divadlo `97 pozreli návštevníci Štúdia S. Napriek tomu, že vstupné patrilo v rámci festivalu k najdrahším a cimrmanovci, ako jedno z mála divadiel hrali až dva razy, bolo S-ko zaplnené viac než do posledného miestečka. A to strapce divákov zaplnili aj schody a priestory povedľa javiska. Švestku napísali Zdeněk Svěrák s Ladislavom Smoljakom (ten v Bratislave aj účinkoval), scénu a kostýmy navrhol Jaroslav Weigel. L. Smoljak hru charakterizoval ako technicky najzložitejšiu hru Divadla Járy Cimrmana (požívajú tu dokonca kladkostroj) a podľa neho je hlavne o tom, ako sa partia starých dedkov zíde pri oberaní slivky pri železničnom strážnom domčeku v Středoplkách. Čo sa tam udeje, to treba vidieť. (Napríklad, ako cimrmanovci využili Cimrmanovu skúsenosť z Japonska a absentujúce ženy v súbore nahradili maskami inšpirovanými tradičným japonským divadlom.)

A na záver jedno dôležité upozornenie. Na predstavení v žiadnom prípade nepodávajte Ladislavovi Smoljakovi ruku! V dôsledku sklerózy ju totiž odmieta pustiť, a tak dôverčivý divák môže ľahko skončiť na javisku.

Autor: bd