ala po zápase aj "jedenástková" otázka. U asistenta trénera Dukly Ľuboša Chochlíka bolo cítiť uľahčenie: "Zaplať Pán Boh za ňu, za prvú v jeseni. Kopeme ich pramálo." Jeho náprotivok Ladislav Jurkemik si mohol trochu aj zaprotestovať, pretože nad neúmyselnou rukou - a Koščova ňou nepochybne bola - sa zvyčajne polemizuje. Predstavte si, že sa chystáte odkopnúť loptu v skrumáži, netrafíte ju a na rozmočenom teréne sa vám odrazí v zlomku sekundy do končatiny. Nie, pri tele nebola, Koščo si asi pomáhal udržať stabilitu, keď mu do nej narazila. "Niet čo polemizovať, ruka to bola, ktorá sa zvykne pískať i nepískať," povedal bez štipky krivdy kouč hostí. Rozhodca ruku ako pokutový kop posúdil a mal na to právo. Dôležitý fragment neobyčajne bojovného zápasu pomohol domácim získať bod. Základná poučka futbalového pragmatizmu sa nemýli, keď tvrdí - ak poprší a trávnik sa napije vodou, strieľaj a ešte raz strieľaj. Zrýchlenie lopty po odskoku je obrovské, a ak k tomu prirátate nevyspytateľný uhol odrazu, zo slabšieho "koníka" vzniká mimoriadne nebezpečná strela. Brankár Juračka využil všetky svoje prednosti a doterajšie skúsenosti, keď likvidoval rimavskosobotské pokusy Košču, Džubaru, Přibyla i Rupca. Prečo teda domácim zvlhol pušný prach? Tréner Ľ. Chochlík: "Priznávam, momentálne sme v streleckom útlme. Máme mladých neskúsených hráčov, ktorí sa nevedeli presadiť proti defenzíve súpera. Spoliehame sa na zimu, pretože jedine v tomto čase môžeme dohnať kondičné rezervy a dovoliť si potom aj na takomto ťažkom teréne oveľa viac pohybu a dôrazu."