Erika Judínyová
moderátorka relácie Krížom-krážom na STV

Kedy ste "vstúpili" prvýkrát do spoločnosti?
Po skončení vysokej školy, keď som sa zamestnala v redakcii programového týždenníka. Mojou prvou recepciou bol krst cédečka Zdeny Studénkovej na Novej scéne niekedy v roku 1994. Inak, aj predtým som žila dosť spoločenským životom, pretože moji rodičia - pochádzam z lekárskej rodiny - často prijímali návštevy veľmi vážených ľudí.
Čo vám príde na um pri pojmoch Žito, Smotánka, High Society, Seiten Blicke?
Program, ktorý kedysi uvádzala Halina Pawlowská sa volal Žito. Smotánka je relácia televízie Markíza, High Society charakterizuje ľudí z tzv. vyššej spoločnosti, ale netuším, či sa tak volá nejaký program, a Seiten Blicke je obdobná relácia, ktorú vysiela ORF.
Ako by ste charakterizovali slovenské VIP-ky?
Sú to väčšinou ľudia, ktorí niečo vo svojom odbore znamenajú a navyše majú tú výhodu, že dostávajú priestor v médiách. Na druhej strane je mnoho osobností, ktorí sú vzdelaní, robia veľa pozitívnych vecí nezištne a vie o nich len úzky okruh ľudí. Mám skúsenosť, že tí "najväčší" ľudia patria k najskromnejším.
Pri kom vás chytá najväčšia tréma?
Pri rozhovoroch trému nemávam, s mikrofónom v ruke sa väčšinou cítim pánom situácie. Celkom nepochopiteľne som ju dostala pri rozhovore s Ústredným riaditeľom STV pánom Materákom. Rozhovor však dopadol dobre.
Pozeráte Smotánku?
Samozrejme, ak mám čas, pozriem si ju. Z profesionálneho hľadiska a aj preto, že som sa kedysi spolupodieľala na jej výrobe. Myslím, že tieto dve relácie nemožno brať ako identické, pretože Krížom-krážom funguje vo verejnoprávnej televízii.
Aké najväčšie spoločenské fau paux ste zažili?
Asi žiadne. Ba, počkajte, raz sa nám s Dankou Filovou stalo, že sme mali spoločnú výrobu. Robili sme rozhovor s istou diplomatkou. Danka jej položila svoje otázky, odovzdala mi mikrofón, odchádzala z pľacu a otázky som začala klásť ja. Mali sme mikroportový mikrofón a Danica mala vysielačku za opaskom. Počas rozhovoru ma teda ťahala so sebou, mňa krútilo a naša respondentka sa nestačila čudovať.
Máte rada sekt?
Len príležitostne. Pri práci sa alkoholu zo zásady ani nedotknem.
Čo je najťažšie na vašej práci?
Najťažšie bolo začať ju robiť, prekonať počiatočný rešpekt z mediálne známych tvárí.
A čo najkrajšie?
Pri mojej práci sa neustále učím, spoznávam mnohých hodnotných ľudí. Okrem toho som sa s niektorými spriatelila a stretávam sa s nimi aj v súkromí.
Považujete sa sama za súčasť slovenskej smotánky?
Hoci je príjemné vidieť sa v televízii, prípadne v časopise, som presvedčená, že by to bolo veľmi povrchné. Moji rodičia ma naučili stáť nohami pevne na zemi a podľa toho sa riadim.
Prečo sa v spoločenskej relácii vašej televízie zjavujú tak málo reprezentanti smotánky ducha? (lekári, vedci, intelektuáli)
S týmto nemôžem súhlasiť. Človek, ktorého oslovíme, musí mať čo povedať. Navštevujeme aj lekárske kongresy, vernisáže, dávame priestor intelektuálom. Na druhej strane, relácia musí diváka zabaviť, ponúknuť mu aj odľahčené témy a nenudiť ho. Nájsť správnu rovnováhu.
Dokážete vymenovať päť ľudí, ktorí nikdy nechýbajú na významných spoločenských podujatiach?
Podľa toho, kto organizuje párty, dokážem celkom slušne odhadnúť, koho kde stretnem. Nepoznám ale človeka, ktorý by pri tom množstve organizovaných podujatí stihol všetky. Takí nadšenci existovali možno začiatkom 90. rokov, kedy večierky prežívali boom.
Koľko spoločenských šiat vám visí v skrini?
Neviem to spočítať. Ale asi ako každá žena, som presvedčená, že ich je príšerne málo, aj keď už len letmý pohľad do mojej zapratanej skrine hovorí o niečom inom.

Erika Judínyová pochádza z Partizánskeho. Vyštudovaná inžinierka ekonómie, zatiaľ slobodná, žije od svojich osemnástich rokov v Bratislave. Za veľa vraj vďačí publicistke Erike Vincourekovej, ktorá ju po boku svojej dcéry Natálie Krížovej uviedla do spoločnosti. Aj preto si mnohí dodnes myslia, že dve Eriky sú matka a dcéra. V STV pracuje dva roky a jej spriaznenou dušou je Danica Filová.

Jana Hospodárová
moderátorka relácie Smotánka televízie Markíza

Kedy ste po prvý raz vstúpili do spoločnosti?
Úplne prvý raz to bolo ešte v detstve, keď sme spolu so sestrou účinkovali na akomsi spoločenskom večierku. Hrali sme štvorručne na klavíri a bol to obrovský pocit zodpovednosti, ktorý bol ale neskôr vyvážený veľkým potleskom. Nikdy som nebola talentovanou klaviristkou, sestra to však zachránila. Vstup do spoločnosti "smotánky" bol sprevádzaný nadšením i sklamaniami z tej ktorej osobnosti, ktorú som si doma v Michalovciach vynívala celkom odlišne.
Čo vám príde na um pri pojmoch Žito, Smotánka, High Society, Seiten Blicke?
Návštevy spoločenských udalostí, hodiny v strižni, pri písaní komentárov za počítačom, za mikrofónom, pri ich nahrávaní. Jednoducho, veľa, veľa práce, ktorá sa v priebehu dvadsiatich minút vyparí v televíznom éteri.
Ako by ste charakterizovali slovenské VIP-ky?
Nedá sa ich globálne charakterizovať. Tak, ako každej spoločenskej societe, aj tam sa nájdu príjemné, inteligentné, rozhľadené a oduševnelé osobnosti, ale aj trúfalí, okázalí, drzí, namyslení a arogantní ľudia, ktorým ani zďaleka nemôžeme hovoriť "smotánka".
Pri kom vás chytá najväčšia tréma?
Spomínam si, akú obrovskú trému som mala pred rozhovorom s Petrom Hapkom. Bola úplne zbytočná. Príjemnejší rozhovor s tak ústretovým a emotívnym človekom som ešte nezažila. V strižni mi bolo ľúto každého slova, ktoré sme z časových dôvodov nemohli použiť. Mávam trému pred rozhovormi s osobnosťami, ktorých umenie či múdrosť si vážim a obdivujem.
Pozeráte Krížom - krážom a čo vy na to?
Je mi ľúto, ale nepozerám ani Smotánku ani Krížom- krážom. Nestíham. S Erikou však mám celkom príjemný vzťah, občas si hostí na večierkoch "dohadzujeme", alebo trávime spoločne čas, ktorý mne osobne - či chcem alebo nie - po rokoch moderovania tejto relácie pripadá niekedy trochu jednotvárny.
Aké najväčšie spoločenské fau paux ste zažili?
Mám šťastie, moja pamäť si spomína najmä na veci príjemné, tie menej dobré vymazáva. A tak si naozaj nespomeniem, prepáčte.
Máte rada sekt?
Ale áno.
Čo je najťažšie na vašej práci?
Mne sa tak javia najmä pričasté návštevy večierkov. Nie vždy mám totiž šťastie na divadelné či filmové premiéry, koncerty alebo nápadité spoločenské stretnutia so zaujímavým programom.
A čo najkrajšie?
Najúžasnejší pocit z mojej práce zažívam, keď sa mi podarí porozprávať sa pred kamerou s človekom, ktorý ma obohatí svojou múdrosťou, prípadne odpovedá nápadito a vtipne. Zaujímavá sa mi zdá aj tvorba komentárov. Teší ma, keď môžem výpovede svojich respondentov pospájať slovami a vykresliť atmosféru tej - ktorej akcie. Vždy sa snažím neubližovať a nešíriť fámy.
Považujete sa sama za súčasť slovenskej smotánky?
Nie.
Prečo sa v spoločenskej relácii vašej televízie zjavujú tak málo reprezentanti smotánky ducha (lekári, vedci, intelektuáli)?
Bola by som nesmierne šťastná, keby ich bolo viac. Nemôžem však tvrdiť, že aj takéto osobnosti nespovedám. Pripúšťam, je ich menej ako tých ostatných. Spoločenské akcie však nenavštevujú tak často. Poznám intelektuálov aj medzi hercami, spevákmi či riaditeľmi rôznych spoločností.
Dokážete vymenovať päť ľudí, ktorí nikdy nechýbajú na významných spoločenských podujatiach?
Nedá sa povedať, že nikdy nechýbajú, veď to by museli byť perpetum mobile. Spoločenské udalosti však radi navštevujú Andy Hryc, profesor Pavel Traubner, ponikateľ Jozef Majský, v prípade pobytu na Slovensku Zora Czoborová a pri premiérach opier alebo iných umeleckých podujatiach Ivetka a Martin Malachovskí.
Koľko spoločenských šiat vám visí v skrini?
Veľmi málo, spoločenské oblečenie si skôr požičiavam ako kupujem. Bolo by to veľmi nepraktické, každé šaty si totiž môžem obliecť najviac dvakrát.

Janka Hospodárová vyrastala v Michalovciach. Na základe konkurzu, o ktorom sa jej mama dozvedela z denníka SME, začala pracovať ako moderátorka v televízii Markíza. Moderovala relácie Hádaj, na čo myslím, Tivoli, Cestoviny, dodnes ju vidieť v relácii Doma s Markízou. Je slobodná, miluje zvieratá - doma chová dve mačky a relaxuje aj jazdou na koni.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Vladimír Hák, archív TV Markíza