na prechode. Keď naskočí zelená, ľudia zrýchlia svoje pohyby, ktoré sa zvyšujú so vzdialenosťou od prechodu. Tí prví bodro vykročia, tí poslední už zúfalo bežia. Tak znásilňuje technika naše životy. Niečo podobné sa deje aj v tomto období, keď vo vzduchu visí koniec roka. Je taký jesenný predčasný koniec roka. Zrazu nám to došlo, že rok, ktorý sa takmer pred rokom tak sľubne rozbehol, sa blíži k svojmu krachu. Máte už kalendár na budúci rok, alebo aspoň diár či záznamník? Vidíte: už teraz z neho viete, že 19. júna 1998 bude piatok, aj keď ešte nie je isté, či vôbec bude nejaký piatok. Nemusí prísť vôbec nijaký deň. Ja viem, ešte sa to v histórii ľudstva nestalo, ale čo ak práve my budeme svedkami tohto úkazu. Ja viem: nabádať nás, aby sme žili zo dňa na deň, aby sme odhodili tú rúhavosť plánovať budúcnosť, by bolo zbytočné. Aj tak ma neposlúchnete. Aj tak sa neposlúchnem. A tak nám všetkým treba. Preto máme aj tento rok o dva mesiace kratší. Lebo už teraz nastupujú v našich mysliach Vianoce, Silvester a sviatky tomu podobné. Stretneme sa na tomto mieste 19. júna 1998? Je to piatok a prosím Vás, nič si na ten deň nedávajte.