života a malo by mu to pomáhať usmerňovať aj jeho ďalšie kroky tak, aby smerovali k tomu lepšiemu, čo je v ňom, čím pomáha vytvárať lepší, spravodlivejší svet. U nás bolo niekoľko generácií pozbavených tohto daru, výklad histórie bol podriadený straníckym záujmom, človek mal i svoje vlastné kroky posudzovať podľa toho, či prospievali alebo škodili politickej moci. "Čo je dobré pre HZDS, je dobré aj pre Slovensko", hovorí dnes s úsmevom dedič komunistických myšlienok a nachádza silnú podporu u tých, ktorí stratili alebo sa zriekli daru vlastnými očami posudzovať svet okolo seba a bezmyšlienkovite preberajú názor vyvoleného politického vodcu. Podľa neho hodnotia svoj svet, on im určuje, kto je dobrý a kto zlý, kto je priateľ národa a kto zapredanec cudzích síl. Kto môže robiť čokoľvek a kto sa má len prizerať a poslúchať. A dediči komunizmu neotáľajú, usilovne to zneužívajú, už pozbavili tri milióny ľudí možnosti zúčastniť sa na druhej vlne kupónovej privatizácie, pripravili ich o možnosť niečo získať z privatizovaného majetku. Vo svojej nenávisti k ľuďom samostatne mysliacim prekazili možnosť vyjadriť sa k spôsobu voľby hlavy štátu, na kampaň proti nim zneužívajú spravodajskú službu, verejnoprávnu televíziu, šíria nenávisť, snažia sa dostať nás na cestu úpadkového sveta, v ktorom by boli neobmedzenými pánmi nad poslušnými nemysliacimi tvormi. Pre tých, čo v sebe nesú pamäť ľudstva, to nie je nič nové, niečo podobné sa stalo už veľakrát. Uvedomujú si, že žiadny svet nie je ideálny a preto nesmú rezignovať, nesmú sa zriecť túžby po ňom, hľadania spôsobov, ako sa k tomu ideálu približovať. Spoločenstvo, ktoré takúto túžbu nemá, umiera, darmo si pred touto historickou skúsenosťou zatvára oči.
Autor: PAVOL STANO, Nový Smokovec
