Ako sme sa už neraz presvedčili, neschopnosť či nezáujem našich vládnych činiteľov dokážu aj z relatívne prosperujúcich a zabehnutých rezortov vytvoriť sotva živoriace úrady. Obzvlášť populárnym sa stal v tomto smere minister kultúry SR Hudec. Ukážkovým príkladom neschopnosti vedenia Ministerstva kultúry SR je Univerzitná knižnica v Bratislave patriaca pod tento úrad. Už len fakt, že na čele tejto ustanovizne (150 ľudí) je generálny riaditeľ spolu s ďalšími troma riaditeľmi, vzbudzuje dojem bohatej finančnej dotácie z ministerstva. Najmä, keď jeden zo spomínanej trojice riaditeľov - PhDr. Oslanec, tzv. riaditeľ metodického centra, nemá ani jediného podriadeného. Na druhej strane Univerzitná knižnica v Bratislave zápasí s trvalým nedostatkom radových zamestnancov. Nástupný plat 3 000 korún hovorí za všetko. V tejto situácii je viac ako paradoxné dosadenie 6 jazykových poradcov z Ministerstva kultúry SR. Nerovnomerné rozdelenie (hospodárenie) financií spôsobilo, že Univerzitná knižnica Bratislava prestáva plniť svoj účel. Za rok 1997 kúpila knižnica 70 knižných titulov a z nariadenia Ministerstva kultúry SR z 10. 10. 1997 sa majú finančné náklady znížiť o 10 percent, čo znamená, že do konca roka 1997 Univerzitná knižnica Bratislava nebude kupovať žiadne knižné tituly. To však nie je všetko. Podľa zákona NR SR č. 212 z 3. júla 1997 sa obmedzuje možnosť knižnice (univerzitnej a SNK v MS) požičiavať tlačoviny mimo priestoru knižnice. Doslovne sa v $ 7 citovaného zákona uvádza: "Univerzitná knižnica v Bratislave a Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej môžu zapožičať jeden povinný výtlačok, alebo rozmnoženinu audiovizuálneho diela bezplatne na základe písomnej žiadosti aj mimo knižnice, ak ide o potreby nevyhnutné na zabezpečenie odbornej činnosti pri dodržaní povinností ustanovených osobitnými predpismi". Študenti teda majú len dve možnosti štúdia. Buď si odbornú literatúru a skriptá zohnať na vlastné náklady (čo rozhodne nie je lacná záležitosť), alebo hromadne študovať v priestoroch knižnice, kde sa dá potrebná literatúra požičať. Ale tu vzniká problém kapacity Univerzitnej knižnice Bratislava, odhliadnuc od toho, že nemožno od študentov očakávať, že sa budú učiť iba vo vyhradených priestoroch a vo vyhradenom čase. Riešením tohto začarovaného kruhu by mal byť presun Pedagogickej knižnice (z Kostola klarisiek) do Mlynskej doliny s tým, že túto budovu by využívala Univerzitná knižnica Bratislava. Je teda namieste otázka: Komu má vlastne slúžiť Univerzitná knižnica, keď nie pedagógom a študentom?

Autor: RÓBERT OSAĎAN, Bratislava