Opäť sa ukázalo, že zdanlivo zastarané a neaktuálne heslo v jednote je sila je pravdivé. V jednote je totiž nielen sila, ale aj základ úspechu, ak nezostane len prázdnym nenaplneným heslom, ale heslom, v rámci ktorého sú študenti (a samozrejme, všetci čestní ľudia) ochotní zastávať svoje práva a záujmy aj napriek odporu zdanlivo silnejšej moci štátu. Moc štátu je najvyššia, ale nemusí byť za každých okolností najsilnejšia, nech ju vykonáva ktokoľvek. Vyplýva z ľudu a ak sa proti jej (z)vôli postaví dostatočne silné a jednotné hnutie, nemôže ho ignorovať. Keby sme sa postavili na obranu svojich práv vždy tak vehementne, nezlomne a jednotne ako nám to predviedli stredoškoláci z Metodovej, nemusel byť prijatý socialistický vysokoškolský zákon, obmedzené akademické slobody, zakladané nové nefunkčné vysoké školy a kadečo iné. Malo by byť úplne prirodzené, že ak sa siaha na práva a slobody občanov, študenti protestujú, a tobôž v prípadoch, ktoré súvisia s ich rezortom. Študenti by mali byť prví na uliciach aj v prípadoch flagrantného porušenia práv všetkých občanov - napríklad pri zmarení referenda alebo nerešpektovaní rozhodnutí Ústavného súdu, pretože toto všetko deštruuje základy právneho štátu, čo by si vysoko vzdelaná časť národa, akou vysokoškoláci sú, mala uvedomiť ako prvá a mala by sa snažiť do protestov zapojiť aj ostatných občanov, ktorí ju nepokladajú za takú dôležitú. Kto iný ako študenti má obhajovať svoje aj všeobecné občianske práva? Veď od nás si nič nevezmú, nemôžu sa nám nijako pomstiť - nemáme ešte vlastné rodiny, zamestnanie, záväzky. Máme len svoju školu, ktorú chce každý z nás dokončiť. Nehrozí nám ani vyhodenie zo školy z politických dôvodov, lebo máme (zatiaľ) nezávislých vyučujúcich, ktorí by sa za nás postavili. Nemôžeme predsa čakať, že za naše práva sa postavia naši rodičia, tí nás môžu nanajvýš podporiť. Sme dospelí a nám patrí budúcnosť tejto krajiny. Mala by existovať aj určitá solidarita a spolupatričnosť medzi študentmi stredoškolskými a vysokoškolskými. Táto vláda robí totiž známu politiku rozdeľuj a panuj - najprv "vybavila" vysoké školy, teraz siaha na stredné. To je dôvod, prečo mali byť aj stredoškoláci pred parlamentom, keď sa prijímal vysokoškolský zákon a prečo mali byť aj vysokoškoláci pred krajským úradom. Študenti a vôbec všetci občania si musia uvedomiť, že keď sa siaha na práva jedného človeka, sú ohrozené práva všetkých a ak sa nepostavím za druhého, nebude sa mať kto postaviť za mňa. Keď nebojujem za svoje práva teraz, možno už v budúcnosti nebudem mať príležitosť - tomu sa hovorí občiansky postoj. Moc nám totiž môže zobrať len toľko práv, koľko jej sami dovolíme. Ani tá najsilnejšia moc neodolá sústredenej a jednotnej vôli verejnosti. O tom nás už mnohokrát presvedčila história.
Autor: TOMÁŠ ŠLACHTA, študent PF UK, Gbely
