upravil), kde skarikoval nenávideného profesora. Študentskú frašku francúzskeho mystika, bohéma a enfant terrible, ktorý zomrel opustený v nemocnici vo veku tridsaťštyri rokov, čakala najbližšie storočie závratná kariéra. Autentická nehoráznosť, nad ktorou sa zastavuje dych (radosťou), oslovila divadelných i filmových tvorcov každej generácie. Tajomstvo regenerácie a aktuálnosti tejto "výpravnej grotesknej blbosti" dovedenej do svojej absurdnej absolútnosti, je zároveň odpoveďou na jej sviežosť a vysokú frekvenciu v repertoári divadiel a na plátnach kín. Satirický obraz tyrana - komickej obludy - bol básnikom Jarrym stvárnený do spontánneho výrazu ničivej sily, kde násilím vynútený majestát "tatka Ubu" dodnes pôsobí ako večná metafora zaslepeného diktátora. V stredu večer, v rámci festivalu České divadlo, ponúklo v bratislavskom Štúdiu S svoju interpretáciu Kráľa Ubu brnianske HaDivadlo v režijnom naštudovaní D. Jařaba. Takmer dvojhodinová fraška predstavila všetky silné stránky Jarryho patafyzického "majsterštyku". Inscenácia, ktorú hrali bez prestávky, nestrácala tempo ani pri nočných scénach bizarného vojska Kráľa Ubu - obrazovo silne pripomínajúcich slávny obraz Slepci od P. Breughela - či pri meditáciách na brehu mora (odkaz na Marka Aurelia). Povestné Jarryho lexikálne skomoleniny, nárečové a slangové zvraty a vulgarizmy nepresahovali únosnú mieru diváckej čitateľnosti, erotické vášne a sadistické chúťky tatka Ubu neurážali vkus. Dramatické kontúry hry zostali v duchu Alfreda Jarryho, ktorý o kráľovi Ubu povedal: "Ubu nie je presne pán Thiers ani meštiak, ani dobytok. Bol by to skôr dokonalý anarchista s ľudskými chybami, ktoré nám bránia, aby sme sa nikdy nestali dokonalými anarchistami... z toho potom vyplýva zbabelosť, nečistota, špinavosť..."

Autor: pet