demokrati zostali síce v Hamburgu najsilnejšou politickou stranou, ale bez koaličného partnera nemohli v prístavnom meste vládnuť. Ich doterajší partner, tzv. Statt Partei, ani slobodní demokrati (FDP), neprekročili päťpercentnú hranicu a v hamburskom senáte nie sú zastúpení. Novému sociálnodemokratickému kandidátovi na starostovský úrad Ortwinovi Rundemu nezostalo iné (ak nechcel vytvoriť s kresťanskými demokratmi veľkú koalíciu, proti ktorej bolo vedenie SPD v Bonne) - ako sa dohodnúť so Zelenými.
V Bonne aj v Hamburgu sa zhodujú na tom, že sa sociálnym demokratom v Hamburgu podarilo Zeleným vnútiť viac alebo menej svoje požiadavky. Deväť senátorov bude sociálnych demokratov, tri senátorské kreslá získala Strana Zelených, ktorej predstaviteľka Krista Sagerová bude aj námestníčkou starostu. Zelení neuspeli, keď žiadali vplyvný finančný rezort, neuspeli ani vtedy, keď šlo o prehĺbenie Labe, o rozšírenie hamburského prístavu, ani keď šlo o rozšírenie prevádzky na hamburskom letisku Fuhlsbüttel. Aj letecká továreň DASA sa rozrastie na úkor oblasti, ktorá bola označená ako prírodná rezervácia. Šlo totiž o 4000 nových pracovných miest a sociálni demokrati presadili v tomto prípade zásadu, že ekonómia je dôležitejšia ako ekológia.
A tak najväčší úspech Zelení dosiahli, keď znemožnili, aby sa na juhu Hamburgu stavalo nové veľké obytné sídlisko. Dôvod, prečo sa sídlisko nebude stavať - je, že tam údajne hniezdi vzácny poľný vták, ktorému hrozí vyhynutie. Ale háčik je v tom, že nikto v Hamburgu, ani ornitológovia, doposiaľ žiadneho vzácneho poľného vtáka nevideli.
Hamburg je piatou nemeckou spolkovou krajinou, ktorá má červeno-zelenú koalíciu. Či tento trend ovplyvní nemeckých voličov pri voľbách do Spolkového snemu v septembri 1998, to sa zrejme ukáže až po krajinských voľbách 2. marca 1998 v Dolnom Sasku. Tu zatiaľ vládnu sociálni demokrati absolútnou väčšinou jedného hlasu. Dolnosaský ministerský predseda Gerhard Schröder je vedľa predsedu SPD Oskara Lafontaina uchádzačom na funkciu spolkového kancelára za sociálnu demokraciu. Sám Schröder vyhlásil, že ak sociálni demokrati stratia v Dolnom Sasku dve percentá hlasov, potom sa o kandidatúru na úrad spolkového kancelára už nebude uchádzať. Kresťanskí demokrati, ktorí sú v opozícii, začali už teraz so svojimi útokmi na sociálnu demokraciu a Schrödera. Vo verejnom prieskume sa vyslovilo - keby boli teraz v Nemecku voľby do Spolkového snemu - 41 percent pre sociálnu demokraciu a 40 percent pre kresťanských demokratov. A spolkový kancelár Kohl je spokojný - desať mesiacov pred voľbami viedli v priazni voličov vždy sociálni demokrati. Nakoniec však zvíťazila CDU.
Autor: RUDOLF STRÖBINGER, Bonn (Autor je stálym spolupracovníkom
