čoraz väčšieho priestoru v novinách sa zmenšuje priestor na informácie. V praxi je to akási ukážka podstaty vládneho návrhu, ktorým je obmedzenie šírenia informácií, teda obmedzenie slobody prejavu. Vydavatelia majú dve možnosti - buď znížia počet strán, alebo zvýšia cenu. Dôsledok je však jeden - zníženie informovanosti občanov.
Možno je to paradoxné, ale návrh vlády prispel k odhaleniu toho, čo chcela mať zahalené - k zámeru zmeniť štruktúru vlastníkov médií. Kým dnes možno hovoriť o pluralite médií, po uskutočnení tohto zámeru bude možné hovoriť - ak vôbec - nie o rôznorodosti, ale o rovnorodosti. Zámerom HZDS je mať monopol na informácie, názory i pravdu. Presne tak, ako ich má už dnes v tzv. verejnoprávnych médiách. A potom môže - z vôle ľudu - zakotviť ústavný článok o vedúcej sile HZDS.
Sústredenie vlastníkov médií do jedných rúk je možné preto, lebo tieto ruky rozkradli majetok krajiny a získali obrovské imanie. Denník SME pred rokom informoval o veľkej účasti popredných politikov a ich rodinných príslušníkov v dozorných radách lukratívnych podnikov, ktoré o nich rozhodujú. Napríklad o svokre predsedu ZRS Jána Ľuptáka, ale aj jeho poradcu Mazára. O aktivitách manželky predsedu parlamentu I. Gašparoviča. O "privatizačnom", ktoré žiadalo ZRS - pol milióna ročne od podniku v Bučanoch - i 34 percentách, požadovaných HZDS za súhlas s privatizáciou. Informovali sme o výpovedi bývalého zástupcu šéfredaktora denníka HZDS Štrelingera, ktorý povedal, že premiér Mečiar sľúbil redaktorom spoluúčasť na privatizácii najväčšej tlačiarne Danubiaprint. Tlačiareň dnes vlastnia ľudia blízki HZDS a o kontrolu nad regionálnymi denníkmi sa snaží P. Bulák, ktorý je významný najmä tým, že je manželom pani Bulákovej, hovorkyne vlády SR.
V normálnych podmienkach rieši problémy tlače trh. V slovenských ich rieši vláda, ktorá nie je s týmto spôsobom spokojná a "ošetruje" tlač silovým, mocenským spôsobom - uvalením vyššej dane. Čitateľ si z ponuky denníkov vyberá každý deň, z ponuky politických síl si vyberie na budúci rok. HZDS prekáža sloboda, vrátane slobody tlače, slobodného toku informácií. Sloboda však nie je pohár vody, nad ktorým sa možno handrkovať, či je poloplný alebo poloprázdny. Sloboda je alebo nie je, kompromis neexistuje. Rovnako ako kompromisom nebude úprava percent dane z pridanej hodnoty v parlamente. Buď sloboda tlače bude likvidovaná, alebo nebude. Preto aj dnes denníky poskytujú menej informácií ako obvykle. Protest vydavateľov hľadá podporu.
